Drobná bunka sa dokáže kŕmiť, rásť aj deliť. Nie je však živá. SpudCell je podľa jej autorov prvou syntetickou bunkou zostavenou výlučne z neživých zložiek.Tento prelomový výskum, o ktorý sa chcú autori podeliť aj s inými výskumníkmi, je krokom k umelým organizmom a mohol by viesť k objavu nových liekov či palív.
Článok pokračuje pod video reklamou
Štúdiu však zatiaľ nezverejnil vedecký časopis, vedci ho predbežne sprístupnili na svojom webe.„Život nie je čierno-biely,“ povedala pre New York Times Kate Adamala, syntetická biologička, ktorá viedla výskum. „Preto váham nazvať to ‚živým‘. Neexistuje žiadna jasná hranica, aj keď by sme si to veľmi priali.“Najbližšie k baktériiSpudCell je iba prototypom s veľmi obmedzenými vlastnosťami. Hoci sa dokáže deliť, zatiaľ funguje len počas piatich generácií. Nedokáže sa vyvíjať tak ako skutočne živé bunky. Syntetická bunka je tiež nešpecifická, to znamená, že nie je ani rastlinnou, ani živočíšnou bunkou. Najviac sa podobá jednoduchej baktérii. Bunka je vystavaná z jednoduchých chemických zložiek. Ide v podstate o drobné guľôčky naplnené vodou a obalené tukovou membránou. Vo vnútri je syntetická DNA, ktorá obsahuje pokyny pre základné bunkové funkcie.Názov SpudCell pre prvú syntetickú bunku vybrala Adamala. Nechcela, aby sa výtvor volal podľa nej. Názvom Spud odkazuje na družicu Sputnik a počiatok vesmírneho veku. Spud je tiež anglickým hovorovým výrazom pre zemiak, ktorý syntetická bunka pripomína svojím tvarom. „Som Poľka,“ povedala profesorka z Univerzity v Minnesote pre Guardian. „Som z väčšej časti zložená zo zemiakov.“Odmietli hoJedným zo zádrhov novej štúdie je, že výskum zatiaľ neprešiel odborným recenzným konaním a nezverejnil ho relevantný vedecký časopis. Sama Kate Adamala pre Science povedala, že rukopis štúdie neuspel v recenznom konaní prestížneho časopisu Cell. Jeden z recenzentov bunky SpudCell označil za „nie skutočnú biológiu“.Adamala následne sprístupnila výskum novinárom a tvrdí, že ju plánuje predložiť inému časopisu.Vedci sa v rámci syntetickej biológie snažia zostrojiť syntetický život alebo jeho zložky už desiatky rokov.Vytvoriť syntetickú bunku je však pre biológov mimoriadne náročné. Musia skombinovať niekoľko procesov, ktoré v bunke prebiehajú prirodzene a súčasne. K významnému posunu došlo v roku 2010, keď biochemik a genetik Craig Venter vytvoril plne syntetický bakteriálny chromozóm a vložil ho do existujúcej bakteriálnej bunky zbavenej pôvodnej genetickej informácie, ktorá následne rástla a replikovala sa.Na rozdiel od Venterovho experimentu vznikla SpudCell výlučne z neživých chemických zložiek. Okrem rastu a delenia dokáže prijímať živiny zo špeciálneho roztoku, ktorý jej vedci pripravujú.Vedcom zadarmoSpudCell je výrazne jednoduchšia než prirodzené bunky. Podľa autorov obsahuje zhruba 150 až 200 molekúl, na porovnanie živé bunky ich majú miliardy. Genóm SpudCell obsahuje približne 90-tisíc párov báz DNA, teda menej, než vedci dlhodobo považovali za minimálnu genetickú výbavu (113-tisíc párov) potrebnú na fungovanie bunky.Je to „neuveriteľne slabý organizmus, ktorý zatiaľ v podstate iba prijíma živiny a občas vytvorí dcérsku bunku,“ povedala pre CNN Adamala.Práve preto ju nemožno označiť za skutočne živú. Nedokáže sa dlhodobo udržať a ani prechádzať evolučným vývojom tak, ako prirodzené organizmy.Syntetická bunka je v podstate zatiaľ iba platformou, na ktorej chcú vedci ďalej stavať aj s širšou vedeckou komunitou.Adamala preto spolu s ďalšími vedcami založili inštitúciu Biotic, ktorej cieľom je sprístupniť výsledky a technológiu ďalším výskumníkom. Kým iní výskumníci budú môcť využívať poznatky a technológie spoločnosti Biotic zadarmo, komerčné subjekty budú platiť licenčné poplatky. Vedci veria, že syntetické bunky im prezradia viac o procesoch, ktoré prebiehajú v živých bunkách. Stále sa napríklad vedú diskusie o tom, aká je skutočná minimálna genetická výbava potrebná na vznik a udržanie jednoduchej formy života.Umelé bunky si však nájdu uplatnenie aj v medicíne pri vývoji nových liečiv či pri odstraňovaní oxidu uhličitého z atmosféry.
