Akcie najväčšej európskej zbrojárskej spoločnosti Rheinmetall zažili najprudší jednodenný prepad na burze vo svojej histórii. Počas stredy odpísali takmer 20 percent a padli pod psychologickú hodnotu tisíc eur. Od septembra 2025, keď bola ich cena na vrchole, je ich hodnota už o 52 percent nižšia.
Článok pokračuje pod video reklamou
Problémom zbrojárskych firiem, a investori by si to mali plne uvedomovať, je ich chronická závislosť od štátnych zákaziek a najmä od politických rozhodnutí. Súčasný prepad pri Rheinmetalle je toho jasným potvrdením a dôkazom. A poukazuje na to, že ani obrovský backlog, teda objem nevybavených zákaziek, automaticky neznamená, že tržby v realite pritečú. Zbrojovka a jej investori počítali s obrovskou zákazkou od nemeckej vlády, ktorá si to však na poslednú chvíľu rozmyslela.
Zrušili obrovskú zákazku Dôvodom paniky, ktorá zasiahla akcie, je zrušený multimiliardový projekt vývoja a výroby obrovskej vojnovej lode. Minister obrany Boris Pistorius povedal, že s vysokou pravdepodobnosťou zruší kontrakt šiestich obrovských vojenských fregát F126. Malo ísť o najväčšie bojové nemecké plavidlo od druhej svetovej vojny s dĺžkou 166 metrov a výtlakom až 10-tisíc ton, čím by prekonalo aj americké torpédoborce triedy Arleigh Burke. Loď mala byť schopná operovať nepretržite na mori bez nutnosti návratu do Nemecka a mala byť použitá viacúčelovo - od ničenia nepriateľských lodí až po elimináciu ponoriek. Projekt sa stal obrovským fiaskom Nemecka pri verejnom obstarávaní. Rheinmetall sa do projektu zamotal koncom minulého roka. Nevnímal zákazku na fregaty F126 (a potenciálne F127) ako jednorazový kontrakt, ale skôr ako možnosť kompletne transformovať svoj biznis. Tradičný biznis Rheinmetallu totiž stojí na ťažkom strojárstve – zváraní trupov tankov, odlievaní delových hlavní a mechanickej výrobe munície. To je síce ziskový biznis, ale investori na burze oceňujú v súčasnosti skôr technologické a softvérové firmy. A moderné fregaty sú v podstate plávajúce dátové centrá s najnovšími technológiami. Sektor vojenského námorníctva ponúka nové možnosti s pridanou hodnotou a štátna zákazka na fregaty bola braná ako skvelý vstup do nového biznisu.Najhoršie je, že tento kontrakt mal Rheinmetall pevne v rukách a investori s ním počítali ako s hotovou vecou. Problém s Holanďanmi V roku 2020 Nemecko spustilo na jeho pomery obrovské verejné obstarávanie, do ktorého sa mohli prihlásiť firmy z celej Európy. Šlo o najväčšiu námornú zákazku v histórii Bundeswehru na dodanie moderných fregát. Generálnym dodávateľom tejto zákazky sa stala holandská lodenica Damen Schelde Naval Shipbuilding (DSNS).Bolo dohodnuté, že prvá fregata bude dodaná v polovici roka 2028, zvyšné do roku 2033. Projekt však začal kolabovať a už vlani bolo jasné, že Holanďania nestíhajú. Dôvodom boli IT problémy so softvérom na holandskej strane. Projekt sa začal predražovať a meškať.V priebehu roka 2025 Damen oficiálne priznal, že nedokáže dodať prvú loď pred rokom 2032, čo bolo pre nemecké námorníctvo neakceptovateľné z hľadiska plnenia záväzkov voči NATO. Napätie medzi nemeckým ministerstvom obrany a spoločnosťou Damen rástlo. Ukázalo sa, že holandská lodenica si naložila na plecia viac, než dokázala zvládnuť. Nemci hrozili okamžitým vypovedaním zmluvy pre neplnenie podmienok, čo by zrejme viedlo k súdnym sporom, extra nákladom a najmä zmrazeniu projektu. Ministerstvo obrany varovalo, že ak bude v projekte v súčasnej podobe pokračovať, pôvodné náklady vo výške 10 miliárd by sa mohli vyšplhať až na 18 miliárd eur.Výsledkom bola vzájomná dohoda o začatí procesu vyviazania sa spod zmluvy. Damen súhlasil, že odstúpi z pozície generálneho dodávateľa, ak sa nájde nemecký partner, ktorý prevezme plnú zodpovednosť a záruky za vývoj a výrobu fregát.Kvôli zákazke kúpili miliardovú firmuPríležitosť vycítil Rheinmetall. Na to, aby zákazku zvládol, kúpil na jeseň minulého roka spoločnosť Naval Vessels Lürssen, vojenskú divíziu brémskej lodenice Lürssen, za 1,5 miliardy eur. Prevzatie programu F126 bolo súčasťou expanzie spoločnosti Rheinmetall do sektora lodiarstva s obrovskou pridanou hodnotou.Najväčšie marže vo vojenskom biznise totiž netvorí samotný trup lode, ale to, čo je vo vnútri, teda senzory, radary, veliteľské systémy a zbraňové systémy.Rheinmetall chcel lode premeniť na nosiče vlastných technológií. Išlo o ich radarové systémy, protivzdušnú obranu, automatizované kanóny či muníciu. Prevzatím programu F126 by si zabezpečili, že časť subdodávok by „prihrali“ sami sebe.Rheinmetall sa okrem kúpy lodenice na projekt poctivo pripravoval. Otvoril zmluvy so subdodávateľmi, keďže pôvodné ceny z roka 2020 pre infláciu a drahé energie neplatili a následne si do novej ponuky započítal rizikovú prirážku, čím sa cena projektu vyšplhala nad 12,8 miliardy eur. Podpis zmluvy so štátom bol formalitou a malo k nemu dôjsť v priebehu druhého štvrťroka 2026, teda do konca júna. Ministerstvo obrany od podpisu zmluvy však odskočilo na poslednú chvíľu. Dôvodom boli peniaze. Aby mohol Rheinmetall legálne prevziať pozíciu generálneho dodávateľa po holandskej firme Damen, minister obrany by musel podpísať trojstrannú dohodu. Súčasťou tejto dohody by bola podmienka, že Nemecko sa zmluvne vzdá akýchkoľvek budúcich finančných nárokov a odškodného voči Damenu, ktorá problém spôsobila. Ministerstvo obrany vo vyhlásení naznačilo, že chce Damen žalovať a vysúdiť späť aspoň časť z tých 3,5 miliardy eur, ktoré už v projekte utopila. Rheinmetall, ktorý sa do projektu zamotal, sa tak stal obeťou politického rozhodnutia. Nemecký minister obrany Boris Pistorius namiesto toho plánuje kúpiť za 11,8 miliardy eur osem menších fregát Meko-200 od ďalšej nemeckej spoločnosti ThyssenKrupp Marine Systems (TKMS). Ako to zasiahne firmu?
