Tento článok bol publikovaný v augustovom vydaní magazínu Historická revue. Časopis kúpite v stánkoch po celom Slovensku, ale kvalitné čítanie si viete predplatiť aj domov, čím podporíte našu prácu.
Článok pokračuje pod video reklamou
Matej Korvín prenikavo oslnil vtedajšiu dobu a nadlho zatienil následníkov. Preto vôbec nie je prekvapením, že sa jeho nástupca Vladislav II. Jagelovský (1490 – 1516) hodnotí ako slabý panovník. Lapidárne sa to ilustruje najmä tým, že Vladislav takmer na všetko pritakával poľským slovom dobrze či latinským bene, takže si vyslúžil prezývku kráľ Dobrze. Výstižný je výrok českej šľachty, ktorá vzťah k Vladislavovi vyjadrovala slovami: „Ty si náš kráľ a my sme tvoji páni.“ Pravda, oba príklady sú len vonkajším a zjednodušeným výrazom oveľa zložitejšieho procesu – krízy a rozpadu centralizovanej štátnej moci a vzrastu stavovskej anarchie.
Vladislav Jagelovský, najstarší spomedzi 13 detí poľského kráľa Kazimíra IV. (1444 – 1492) a z matkinej strany vnuk rímsko-nemeckého, uhorského i českého kráľa Albrechta Habsburského, sa v zornom poli uhorského diania ocitol už ako 15-ročný, keď ho v roku 1471 po smrti Juraja Poděbradského na sneme v Kutnej Hore zvolili za českého kráľa. O českú korunu sa totiž už v čase Jurajovej vlády vehementne uchádzal uhorský kráľ Matej Korvín, ktorého časť českej šľachty zvolila v roku 1469 v Olomouci za českého kráľa, no vzápätí iná časť českej šľachty tieto voľby neuznala.Niekoľkoročná rivalita sprevádzaná ozbrojeným bojom o českú korunu medzi Matejom a Vladislavom sa skončila vzájomným prímerím a následnou mierovou dohodou, ktorú obaja panovníci slávnostne ratifikovali 21. júla 1479 v Olomouci. V zmysle dohody mali obidvaja právo používať titul českého kráľa, Vladislavovi pripadla vláda iba v Čechách, kým vedľajšie krajiny českej koruny (čiže Moravu, Sliezsko a obe Lužice) získal Matej. Bolo to kompromisné riešenie, v ktorom však očividne za kratší koniec ťahal Vladislav, lebo krajiny českej koruny sa vlastne roztrhli. Slabosť pozície si Vladislav uvedomoval, pretože – ako sám priznal – zmluvu s uhorským kráľom podpísal „ne takovou, kteráž by se nám dobře líbila, ale kteráž nás v ten čas potkati mohla“.Smrť uhorského kráľa Mateja v roku 1490 znamenala zásadný obrat v dianí nielen v uhorskom, ale aj v európskom kontexte. Záujem o Matejovo dedičstvo okamžite prejavilo viacero uchádzačov: syn nebohého kráľa Ján Korvín, český kráľ Vladislav Jagelovský i jeho brat – poľský kráľovič Ján Albrecht, no aj dvaja Habsburgovci – rímsko-nemecký cisár Fridrich III. a jeho syn, rakúsky veľkovojvoda a rímsky kráľ Maximilián. Isté nároky, alebo skôr nádeje, si robila aj kráľovná vdova Beatrica. Každý z pretendentov na trón disponoval väčším či menším počtom stúpencov a nešetril sľubmi odmeny za podporu svojej kandidatúry.
