Tento článok bol publikovaný v júlovom vydaní magazínu Historická revue. Časopis kúpite v stánkoch po celom Slovensku, ale kvalitné čítanie si viete predplatiť aj domov, čím podporíte našu prácu. Kvíz na konci článku overí vaše vedomosti.
Článok pokračuje pod video reklamou
Na území Slovenska začíname evidovať prejavy záhradnej tvorby od čias neskorého stredoveku. Stredoveké európske mestá boli na zeleň a záhrady chudobné, čo súviselo s vtedajším nazeraním človeka na prírodu. Mestá boli navyše z obranných dôvodov chránené hradbami a neposkytovali preto dostatok priestoru na veľkorysé záhradné úpravy. Aj stavebný vývoj Bratislavy limitovalo takmer 500 rokov mestské opevnenie, ktoré na pokyn kráľa Ondreja III. začali budovať v roku 1297.
V období do 15. storočia bola väčšina domov v Bratislave drevená alebo hrazdená. Ulice neboli súvislo uzatvorené, meštianske domy stáli jednotlivo uprostred hospodárskych dvorov so záhradami, až počas 15. storočia voľná zástavba ustupuje súvislej zástavbe a drevené domy nahrádzajú murované. Väčšie plochy záhrad boli súčasťou kláštorných komplexov a niektorých mestských palácov a domov významných občanov, ako napr. záhrady v zadných traktoch kanonických domov.Vývoj záhradnej tvorby na Slovensku a, samozrejme, aj v Bratislave, má svoje špecifiká, ktoré súvisia s politickými pomermi v krajine. Éra osmanskej nadvlády v období 16. až 17. storočia nad časťou dnešného Slovenska trvala 150 rokov. Uhorsko sa rozdelilo na tri časti, pričom územie dnešného Slovenska a západ Uhorska, tzv. Uhorské kráľovstvo, ovládol Ferdinand I. Habsburský. Hlavným a zároveň korunovačným mestom sa stala v roku 1536 Bratislava. To na jednej strane prinieslo do mesta významný politický vplyv, ale vojny s osmanskou armádou boli finančne veľmi náročné a neostávali dostatočné zdroje na rozvoj mesta. V období po ukončení osmanských výbojov (po r. 1699) zaznamenalo mesto prudký rozmach, ktorý však v roku 1784 ukončila strata jeho postavenia ako hlavného mesta Uhorska. Pre vývoj záhradnej tvorby uvedené skutočnosti znamenali, že sa na naše územie ťažšie šírili nové myšlienky a postupy a preto sa uplatňovali v porovnaní s ostatnými krajinami s určitým časovým posunom.
