Tento článok bol publikovaný v júlovom vydaní magazínu Historická revue. Časopis kúpite v stánkoch po celom Slovensku, ale kvalitné čítanie si viete predplatiť aj domov, čím podporíte našu prácu. Kvíz na konci článku overí vaše vedomosti.
Článok pokračuje pod video reklamou
Obnova kultúrneho dedičstva v podobe historických parkov prirodzene musí spĺňať predovšetkým kritériá pamiatkovej ochrany a starostlivosti. Čoraz výraznejšia zmena klímy však pred záhradných architektov i odbornú verejnosť kladie nové výzvy – je ešte možné zachovať v takýchto chránených areáloch napríklad pôvodné dreviny či okrasné rastliny či presne kopírovať ich vzhľad pôvodnej barokovej záhrady, alebo anglického parku z 19. storočia?Práve nedávna revitalizácia Kaštieľskeho parku v Stupave v rámci programu cezhraničnej spolupráce Interreg Slovensko – Rakúsko hľadala odpovede i na tieto otázky.
Skúška suchom? O súčasných trendoch obnovy a revitalizácie parkov sme sa v pripravovanom podcaste Dejiny rozprávali s Michaeolou Kubíkovou, riaditeľkou občianskeho združenia Národný trust, ktoré sa na Slovensku venuje okrem iného i mapovaniu historických záhrad a aktivitám na ich záchranu. Potvrdila, že klimatická zmena dnes zamestnáva aj odborníkov v oblasti záhradnej architektúry a pamiatkovej ochrany. „Aj odborníci sa v časoch klimatických zmien stretávajú s novými výzvami. Napriek snahe dodržať určité zavedené tradície a postupy čelia situáciám, ktoré sami neočakávali. Napríklad veľkým problémom bude, samozrejme, nedostatok vody a otázka, akým spôsobom sa budú ďalej udržiavať okrasné záhrady, ktoré si vyžadujú veľké množstvo závlah. Je tu, samozrejme, tiež otázka ochrany biodiverzity. Čiže i dnešná starostlivosť o tieto objekty sa posúva smerom k manažmentu zameranému práve na biodiverzitu. Vedú sa veľké diskusie o tom, aké biodiverzitné opatrenia treba zaviesť v historických parkoch a záhradách.“
