Tento článok bol publikovaný v augustovom vydaní magazínu Historická revue. Časopis kúpite v stánkoch po celom Slovensku, ale kvalitné čítanie si viete predplatiť aj domov, čím podporíte našu prácu.Tretím a zároveň posledným príslušníkom dynastie Jagelovcov na uhorskom tróne bol Ľudovít II. (1516 – 1526), ktorého za kráľa korunovali už ako dvojročného v roku 1508. Čas jeho vládnutia patrí medzi najpohnutejšie obdobia v uhorských dejinách. Úpadok kráľovskej moci, šľachtická anarchia, sebeckosť a nezáujem o verejné veci vyústili do porážky uhorských vojsk pri Moháči. Priamym dôsledkom tejto neutešenej situácie bol koniec existencie Uhorska v jeho stredovekej podobe, koniec jestvovania jednej významnej európskej veľmoci. Samotný kráľ Ľudovít II. nesie len malú časť viny za tento katastrofálny vývoj.
Článok pokračuje pod video reklamou
Podľa súdobých svedectiev 50-ročný uhorský a český kráľ Vladislav II. privítal narodenie syna Ľudovíta 1. júla 1506 s veľkou radosťou. Príchod dediča dvoch významných európskych trónov na svet bol významnou udalosťou, ktorú starostlivo zaznamenali na všetkých kráľovských dvoroch. Azda najväčšiu pozornosť jej venovali na dvore rímsko-nemeckého cisára Maximiliána I. Habsburského. Veď už niekoľko mesiacov pred Ľudovítovým narodením bolo dohodnuté, že dakto z habsburského rodu si vezme za manželku Vladislavovu dcéru Annu a sotva ročná cisárova vnučka Mária Habsburská sa stane manželkou očakávaného Jagelovca.Manželské zmluvy z Bratislavy Plánované rodinné zväzky medzi Habsburgovcami a Jagelovcami sa predbežne načrtli už pri podpisovaní Bratislavskej zmluvy v roku 1491. Dynastické dohovory medzi Habsburgovcami a Jagelovcami boli mnohým uhorským magnátom a šľachticom tŕňom v oku. Príčinou bola nielen latentná averzia voči Nemcom, ale najmä obavy o prípadné obmedzenie šľachtických slobôd hroziace po nástupe mocnej a dravej habsburskej dynastie na uhorský trón. V tejto otázke bol Vladislav II. prekvapujúco rázny a vytrvalo sledoval svoj cieľ – spojiť oba rody manželskými zväzkami.
