Tento článok bol publikovaný v augustovom vydaní magazínu Historická revue. Časopis kúpite v stánkoch po celom Slovensku, ale kvalitné čítanie si viete predplatiť aj domov, čím podporíte našu prácu.
Článok pokračuje pod video reklamou
Raný novovek v Uhorsku bol pomerne turbulentným obdobím v jeho dejinách. Okrem občianskej vojny, inkorporácie Uhorska do habsburského súštátia, osmanskej okupácie veľkej časti krajiny a s ňou spojenou vojenskou konfrontáciou sa na pozadí týchto udalostí odohrávala klimatická zmena. Všetky uvedené činitele nútili spoločnosť chtiac-nechtiac k reakcii, ktorá sa odzrkadľovala v kultúrnej krajine.Jej vzhľad sa oproti predchádzajúcim storočiam v mnohom zmenil, pričom tieto zmeny zachytili nielen písomné, ale aj ikonografické pramene (veduty, plány, mapy). Práve tie nám dnes dovoľujú s pomocou interdisciplinárneho výskumu rekonštruovať ranonovovekú krajinu a nahliadnuť do života jednotlivca v tomto období.
Zmena klímyObdobie 16. a 17. storočia, ktoré bolo poznačené osmanskou expanziou do Uhorska, spadá z klimatického hľadiska do obdobia takzvanej malej ľadovej doby. Toto pomenovanie, ktorého autorom je americký glaciológ François Matthes (1875 – 1949), malo za cieľ upriamiť pozornosť na skutočnosť, že po relatívne teplej a suchej stredovekej klimatickej anomálii nastalo relatívne zhoršenie podnebných podmienok. Hoci už samotné pomenovanie dáva tušiť, že došlo k ochladeniu, nemožno túto charakteristiku vzťahovať paušálne na niekoľko storočí trvajúcu malú ľadovú dobu. Z dlhodobého hľadiska síce došlo k poklesu priemerných teplôt, no vyskytli sa aj periódy, ktoré boli teplotne priemerné či dokonca neobyčajne horúce.Malú ľadovú dobu je preto nutné vnímať skôr ako obdobie s premenlivým podnebím a častejším výskytom extrémnych klimatických udalostí. Špeciálne to platilo pre pomery v Karpatskej kotline. Z ranonovovekých kronikárskych záznamov sa dá vyčítať, že miestne obyvateľstvo pociťovalo zmenu klímy najmä v disproporcionalite ročných období (dlhé zimy a krátke letá) a v náraste zrážkovej činnosti. Častejšie dažde spôsobovali zvýšenie hladín riek, jazier, rozširovanie močiarov a niekedy aj rozsiahlejšie škody na majetku. Napríklad silné dažde v auguste roku 1543 spôsobili vybreženie Hrona, ktorý následne zničil pás novovybudovaných hradieb dolného predmestia v Banskej Bystrici.
