Vedci z Japonskej univerzity v Hirošime našli živého kraba uviaznutého vo vnútri plastovej fľaše, ktorá sa plavila v otvorenom mori pozdĺž západného pobrežia Okinawy. Telo kraba však bolo omnoho väčšie než samotný otvor na fľaši.
Článok pokračuje pod video reklamou
Cieľom ich štúdie bolo pomocou rôznych biologických analýz odhaliť tajomstvo toho, ako dokázal krab vo vnútri fľaše prežiť a rásť.Počas výskumnej plavby loďou 15. júla 2022 vedci natrafili na uviaznutého kôrovca asi 500 metrov od pobrežia ostrova Sesoko. Pôvodne skúmali plávajúce objekty, ktoré poskytujú útočisko mladým rybám. Z nádoby zozbierali niekoľko druhov rýb. „Avšak tá fľaša stále obsahovala nejaké živé veci. Pozerajúc do fľaše, videli sme, že tam bol živý plávajúci krab uväznený vo vnútri,“ napísali výskumníci vo svojej štúdii, publikovanej vo vedeckom magazíne Ecosphere. Na univerzitnom webe ju zverejnili v úvode júla.
Vo vnútri fľaše bol uväznený živý krab z čeľade Portunidae. (zdroj: Hajime Sato)
Ako dlho bol vo fľaši uväznený?Kým hrdlo odhodenej plastovej fľaše malo priemer len 24 milimetrov, čo je zhruba veľkosť dvojeurovej mince, telo kraba bolo takmer štyrikrát širšie než úzky otvor, ktorý sa preň stal väzením. Šírka jeho panciera presahovala 88 milimetrov a na dĺžku meral viac ako 40 milimetrov. Išlo o samičku kraba druhu Portunus sanguinolentus, ktorej chýbala jedna noha z desiatich. Uviazla vo fľaši na víno vyrobenej z vysokohustotného polyetylénu (HDPE), ktorý dokáže pretrvať niekoľko desaťročí. Zatiaľ čo tento typ fliaš je jednoduchý na recykláciu, mnohé z nich končia v mori kvôli nesprávnemu zachádzaniu s odpadom a nedostatočným recyklačným systémom. Vedci predpokladali, že kôrovec sa do fľaše dostal ešte keď bol menšieho vzrastu. Analýza DNA obsahu žalúdka odhalila, že krab požieral mladé ryby, ktoré sa zdržiavali v blízkosti fľaše. Okrem rýb sa živil aj riasami, ktoré v plastovej fľaši rástli. Väčšou záhadou však bolo, ako dlho sa tomuto krabovi podarilo prežívať v plastovom uväznení. Bol ešte ako mláďaťomNa základe rýchlosti rastu fúzonôžky druhu Lepas anserifera, ktorá bola prichytená na povrchu fľaše, odborný tím odhadol, že krab sa do fľaše dostal ešte ako mláďa. Fúzonôžky sú morské kôrovce, ktoré v larválnom štádiu voľne plávajú v oceáne, no v dospelosti sa natrvalo prichytia na pevný podklad pod hladinou, ako sú skaly, trupy lodí alebo dokonca telá veľrýb.Dobu rastu tohto fúzonôžca vedci odhadli na približne 62 dní. Tento odhad predstavuje minimálnu dobu unášania fľaše a zhruba zodpovedá odhadu založenému na raste kraba. Krab teda rástol približne dva mesiace v plastovej nádobe vďaka potrave, ktorá sa do nej dostala. Napokon však narástol natoľko, že sa z nej už nedokázal dostať von.Japonský príbeh o mlokovi„Mlok pocítil smútok. Pokúsil sa opustiť jaskyňu, ktorá bola jeho domovom, no hlava sa mu zaklinila v otvore a nedovolila mu vyjsť von,“ píše sa v príbehu o uviaznutom mlokovi. Vedci prirovnali kraba k známej satirickej poviedke, ktorú napísal japonský spisovateľ Masuji Ibuse v roku 1919. Príbeh vyobrazuje beznádej hrdého mloka, ktorý zostal uväznený v skalnej jaskyni.Mlok narástol do príliš veľkých rozmerov kvôli neustálemu požieraniu potravy vo svojej nore. Postupom času sa stal príliš veľkým na to, aby sa cez vchod jaskyne mohol dostať naspäť von.Podľa tímu japonských vedcov sa podobná tragédia, ktorej takmer nikto nevenoval pozornosť, prihodila aj krabovi. „Nemali by sme svedomito a pozorne načúvať tragickým odkazom týchto malých morských organizmov?“ pýtajú sa v závere svojej štúdie.Znečistenie morského prostrediaNa fľaši, v ktorej krab uviazol, bol vylisovaný nápis s označením šaosinského vína (Shaoxing). Malo ísť o fľašu vyrobenú 17. novembra 2021 v čínskej provincii Če-ťiang (Zhejiang) z tvrdého plastu.Napriek tomu, že HDPE materiál je technologicky ľahko recyklovateľný, globálna miera recyklácie plastov je nízka. V mnohých rozvojových krajinách chýba infraštruktúra a odpad sa vyhadzuje na nelegálne skládky blízko riek, odkiaľ ho dážď a vietor odplavia do oceánov.Podľa Programu Organizácie Spojených národov pre životné prostredie (UNEP) je plastový odpad v morskom prostredí jednou z najnaliehavejších environmentálnych výziev súčasnosti. Znečistenie plastmi má zásadný vplyv na zdravie oceánov a ekosystémov.
