Keď som vyrastala v kresťanskej rodine, často som od ľudí z nášho zboru počúvala, aké máme šťastie, že žijeme v kresťanskej krajine. Dnes od mnohých kresťanov oveľa častejšie počúvam, že Amerika upadla do sekularizmu.
Článok pokračuje pod video reklamou
Keď však Spojené štáty oslavujú 250 rokov svojej existencie, stojí zato pripomenúť si, že dejiny kresťanstva v Amerike boli vždy zložitejšie. A rovnako zložitá bude aj jeho budúcnosť.Aj v minulosti počet členov cirkví v Spojených štátoch rástol aj klesal. To, čo je nové, je ústup všeobecne uznávaného kresťanského pohľadu na svet. Takýto vývoj nemá v amerických dejinách obdobu a už dnes preveruje náboženský pluralizmus, na ktorom zakladatelia Spojených štátov postavili svoju víziu krajiny.Koloniálne obdobie bolo – možno prekvapivo – časom, keď do cirkví patrilo len málo ľudí. Prísne podmienky členstva a geografická izolácia spôsobili, že členmi cirkví bolo približne iba 15 až 20 percent obyvateľov. Hoci na rozdiel od Európy Amerika nemala štátne náboženstvo, kresťanstvo poskytovalo novej krajine spoločný morálny rámec.Historik v knihe Na počiatku bolo slovo píše, že Biblia predstavovala základný kultúrny a náboženský rámec pre väčšinu Európanov, ktorí prišli do Ameriky. Takmer všetci otcovia zakladatelia sa hlásili k nejakej forme kresťanskej viery a tá sa výrazne prejavila aj v zakladajúcich dokumentoch krajiny. Stačí si spomenúť na vetu z Deklarácie nezávislosti, podľa ktorej sú ľudia „Stvoriteľom obdarení určitými neodňateľnými právami“.V 18. a 19. storočí prišli veľké náboženské prebudenia a vlny duchovnej obnovy, ktoré spolu s novými prisťahovaleckými vlnami postupne zvyšovali návštevnosť kostolov.Vrchol však nastal až v 20. storočí. Členstvo v cirkvách dosiahlo podľa Gallupu historické maximum v roku 1948, keď do nich patrilo 76 percent Američanov. Približne polovica obyvateľov navštevovala bohoslužby každý týždeň, a až 91 percent sa hlásilo ku kresťanstvu.V roku 250. výročia je krajina nábožensky oveľa rozmanitejšia – a zároveň oveľa menej nábožná. Kostol podľa Gallupu navštevuje každý alebo takmer každý týždeň približne tretina dospelých Američanov. Kresťanstvo síce naďalej vyznávajú asi dve tretiny obyvateľov a zostáva významnou súčasťou amerického príbehu, no takmer polovica Američanov tvrdí, že pre nich nie je veľmi dôležité. Prvýkrát v dejinách sa štvrtina Američanov nehlási k žiadnemu náboženstvu, pričom medzi ľuďmi mladšími ako 30 rokov je to už každý tretí.Za pomerne krátky čas ide o obrovskú spoločenskú zmenu, ktorá vytvorila aj nové politické rozdelenie. Kedysi mali demokrati aj republikáni podobný kresťanský hodnotový základ. Dnes je situácia odlišná. Medzi pravidelnými návštevníkmi kostolov výrazne prevažujú republikáni, medzi ľuďmi bez náboženskej príslušnosti majú prevahu demokrati. Prispieva to k politickej polarizácii a presvedčeniu, že tá druhá strana je morálne pokazená a uzavretá voči argumentom.Väčšina Američanov podľa výskumu Pew Research Center považuje svojich spoluobčanov za „morálne zlých“ a krajinu rozdeľujú hlboké spory o celý rad etických otázok.Samozrejme, ani spoločný náboženský rámec sám osebe nezaručuje spoločenský zmier. Veď v 19. storočí sa Sever a Juh pustili do občianskej vojny pre otroctvo. Dnes však chýba dokonca aj spoločný jazyk či uznávaná vyššia autorita, ku ktorej by sa dalo odvolať pri presviedčaní druhých.Niektorí konzervatívci sa snažia vrátiť čas späť prostredníctvom politiky, no tadiaľ cesta nevedie. Na pravici silnejú iniciatívy, ktoré chcú obnoviť spoločný morálny jazyk napríklad tým, že desať Božích prikázaní bude visieť v triedach verejných škôl.Lenže symboly ani nápisy samy osebe vieru nevytvárajú. Vzniká v rodinách, cirkvách a komunitách. Ak sa ju štát pokúsi presadiť zhora, riskuje vznik štátneho náboženstva – presne tomu sa americkí otcovia zakladatelia chceli vyhnúť. A štát, ktorý má moc prikazovať náboženské symboly, má zároveň moc ich raz zakázať. Dejiny napokon poznajú aj opačný extrém, keď štát povýšil sekularizmus nad náboženstvo.V istom zmysle sa tak Amerika vracia na začiatok svojho experimentu. Otcovia zakladatelia priniesli novú myšlienku náboženskej slobody. Chceli podporovať cnosti a morálku, bez ktorých nemôže fungovať samospráva slobodných občanov. Chceli, aby náboženský a duchovný život prirodzene prekvital, no zároveň, aby bol chránený pred zásahmi štátu aj pred diktátom väčšiny.Najväčšou výzvou nasledujúcich 250 rokov preto nebude, ako politickými prostriedkami obnoviť „kresťanský štát“. Výzvou bude hľadať spôsob, ako riešiť spoločenské konflikty v čase, keď už Američanov nespája jeden všeobecne prijímaný morálny rámec.Spojené štáty boli síce vždy teoreticky nábožensky pluralitnou krajinou. V praxi však nikdy neboli také pluralitné ako dnes. Zdá sa, že budúcnosť po 250. výročí už inú možnosť ani neponúka.
