Okrúhle výročie Deklarácie nezávislosti dobehlo Spojené štáty s najhoršou reputáciou za celých 250 rokov. Nahromadilo sa veľa reálií, ale aj mýtov: zvetrávanie, rozklad svetového poriadku (Pax Americana) a superveľmocenského statusu USA, spoločensko-politická polarizácia, kultúrne a generačné vojny, sociálne neistoty, prehlbujúce sa nerovnosti, rasizmus.
Článok pokračuje pod video reklamou
Navrchu tejto košatej nádielky deficitov stojí smiešny a nekompetentný prezident. Samozrejme, jeho domáca i zahraničná politika, verbálno-facebookové úlety a gigantický konflikt záujmov.Kolotoče negatívnych emócií ešte špičkovali „highlighty“ trumpovskej estetiky – klietkové gladiátorské zápasy a iné bombastičnosti. K oslavovanému dokumentu však bolo nespravodlivé, keď jeden prezident, nech už je akýkoľvek, strhol na seba debatu o odkaze amerického štvrťtisícročia. Nespravodlivé najmä preto, že vyhlásenie americkej nezávislosti fungovalo ako model aj pre iné ústavné dokumenty. A tak sa aj do Európy šírili zo Spojených štátov hodnoty slobody, demokracie, ľudských práv atď. Môžeme sa z Trumpa aj z jeho prihlásenie sa k hodnotám Jeffersona, Adamsa, Franklina a spol. vysmievať, prečo nie (aj z jeho strašenia komunizmom v Amerike). Avšak mali by sme ctiť, že tvorba a myšlienky otcov zakladateľov stoja aj v základoch európskych demokracií.Otázkami, akože čo za demokrata bol napríklad Washington, ktorý vlastnil otrokov, sa posolstvo Deklarácie pre dnešok spochybňuje. Ide až do tézy, že autentickejší a pravdivejší v základoch republiky než univerzalistické hodnoty je rasizmus. Veď aj aktívne volebné právo mali len bieli muži. Podstatný tu však je historický čas, o ktorom hovoríme. Ľudí, ktorí existovali v štvrtom kvartáli 18. storočia, je demagogické odsudzovať preto, lebo v oblasti ľudských a politických práv sa nesprávali podľa nárokov, ku ktorým dospelo vo vzťahu k iným rasám, ženám či homosexuálom 21. storočie. Amerike trvalo ešte 90 rokov, kým v občianskej vojne porazila a zavrhla otrokárstvo. Zásadná otázka zástancom teórie o rasistických základoch Ameriky je, či vedia o nejakom mieste na svete, kde v 18. storočí boli ľudské práva širšie a ctenejšie.Deklarácia nezávislosti založila, vytvorila historicky raritné prostredie, v ktorom väčšina ľudí mohla žiť svoje životy v slobode, čo v tých časoch nebola realita nikde. Iste, okolo postavenia otrokov a otrokárstva sa vedie kultúrna vojna. Trump, resp. jeho „rukovoditelia“ chcú v mene boja proti pokusom o reinterpretáciu dejín presadzovať rôzne korekcie a zmeny na školách, v národných parkoch a múzeách. „Woke“ ľavica totiž vraj spochybňuje Deklaráciu, ktorú považuje z vyšších dôvodov – napríklad otrokár Washington – za pokryteckú.Toto je k 250. výročiu nespravodlivá debata, presne tak ako videnie celej Ameriky cez prizmu Trumpa.
