Pred päťtisíc rokmi uložili do hrobu chlapca. V hrobe už bolo uložené telo zhruba šestnásťročného dievčaťa. O pár metrov ďalej boli hroby iných malých detí a mladistvých. Pravdepodobne zomreli na nákazu baktériou Yersinia pestis. Tá je známa najmä z čias stredoveku, keď počas morových pandémií zabila milióny ľudí.
Článok pokračuje pod video reklamou
Nový objav zo Sibíri naznačuje, že mor zabíjal omnoho skôr. Podkopáva tak hypotézu, že vhodné podmienky na šírenie smrteľnej infekcie sa vytvorili až po rozvoji poľnohospodárstva a miest. O prípadoch z okolia Bajkalského jazera píšu vedci v prestížnom vedeckom časopise Nature.Vysoko smrteľnéPrvá zaznamenaná morová pandémia sa začala v roku 541 a trvala do ôsmeho storočia. Mor sa pravdepodobne dostal z Ázie do Afriky a odtiaľ do Stredomoria. Neskôr sa objavili ešte dve veľké pandémie moru, druhá trvala od 14. do 19. storočia a tretia od konca 19. do 20 storočia.Vedci dlhšie tušili, že ľudia sa morom nakazili skôr ako v ranom stredoveku. Až teraz nový výskum ukazuje, že nešlo o neškodné infekcie.„To, či boli najranejšie formy moru mierne alebo agresívne, bolo predmetom diskusií, ale naše zistenia dokazujú, že tieto staroveké kmene boli už vtedy vysoko smrteľné,“ vysvetľuje v tlačovej správe Kodanskej univerzity genetik Eske Willerslev.Výskumníci v novej štúdii skúmali prehistorické náleziská v okolí Bajkalského jazera v južnej časti Sibíri. Celkovo analyzovali 46 ľudských ostatkov z pohrebísk Bratskij Kamen, Serovo a Ust’-Ida I.Vedci v štúdii spojili genetické, archeologické a rádiokarbónové dôkazy. Najstaršie nálezy pochádzali z doby pred 5500 rokmi.
