Kopytami kypria pôdu, trusom vracajú živiny a pomáhajú zadržiavať vodu. Pasúce sa zvieratá robia pre krajinu oveľa viac, než si väčšina z nás uvedomuje. O tom, prečo je pastva dôležitá pre biodiverzitu, odolnosť krajiny voči suchu, život na vidieku aj kvalitné lokálne potraviny, hovorí Jakub Cíbik.

Článok pokračuje pod video reklamou

Súvisiaci článok

Na bohatú úrodu jabĺk je včela prikrátka

Pastva sa dnes často vníma ako niečo, čo patrí do minulosti. Je to správny pohľad?Nemyslím si. To, že je niečo starobylé, ešte neznamená, že je to zastarané. Medzi týmito dvoma slovami je veľký rozdiel. Pastva patrí aj do dnešnej krajiny a zvieratá nedokážeme nahradiť žiadnymi modernými strojmi. Kosačka síce pokosí trávu, ale zvieratá robia pre krajinu omnoho viac.V čom je pastva dôležitá?Tradičná pastva je jedným z najprirodzenejších spôsobov starostlivosti o krajinu. Keď hovorím o tradícii, nemyslím len posledné stáročia alebo folklór. Pastva je súčasťou našej krajiny desaťtisíce rokov. Ešte dávno predtým, ako človek začal chovať ovce či kravy, sa tu pásli veľké bylinožravce – zubry, pratury, divoké kone a ešte skôr mamuty. Pastva teda nie je niečo, čo sme si vymysleli. Do našej krajiny patrila odjakživa. Keď dnes vidíme pasúce sa zvieratá, nemali by sme ich vnímať len ako súčasť tradičného vidieckeho obrazu. Sú znakom živej krajiny.Pomáhajú zachovávať biodiverzitu, udržiavať charakter krajiny a zároveň zvyšujú jej odolnosť voči dôsledkom klimatickej zmeny, napríklad voči suchu alebo prívalovým dažďom.Čo robia pasúce sa zvieratá lepšie ako kosačka?Najlepšie sa to dá vysvetliť na krave. Jej hlavnou úlohou je spásať vegetáciu, takže v istom zmysle nahrádza kosačku. Lenže to je iba jedna z jej „funkcií“. Kopytami jemne narúša pôdu, čím vytvára priestor na klíčenie semien a zároveň pomáha zadržiavať vodu. Prostredníctvom trusu vracia do krajiny živiny a podporuje život v pôde aj na jej povrchu.Robia všetky hospodárske zvieratá tú istú prácu?Nie. Každý druh zvieraťa spása inú vegetáciu a robí to iným spôsobom. Kravy sú pomerne neselektívne a trávu obmotávajú jazykom, zatiaľ čo ovce alebo kozy rastliny odhrýzajú. Rozdiel je aj vo veľkosti zvierat a v tom, ako vplývajú na pôdu, rastliny či bezstavovce. Preto je pri ochrane prírody dôležité vybrať správny druh zvierat pre konkrétnu lokalitu.Prečo sa pastva stala jednou z dôležitých metód ochrany prírody?Treba sa pozrieť trochu do histórie. V 50. rokoch minulého storočia bolo hospodárskych zvierat na mnohých miestach veľmi veľa. Niektoré územia boli doslova prepásané, preto sa v chránených územiach pastva obmedzovala alebo zakazovala. Vyplývalo to z vtedajšej situácie a zároveň boli poznatky o fungovaní ekosystémov ešte pomerne obmedzené. Neskôr však zostalo veľa chránených území úplne bez starostlivosti. A ukázalo sa, že to nie je dobré. Lúky a pasienky začali zarastať náletovými drevinami a postupne mizli druhovo bohaté trávnaté biotopy. Dnes viacerí ochranári a ekológovia považujú práve zarastanie za jeden z najväčších problémov ochrany prírody.Veľa sa hovorí o tom, že riešením klimatickej zmeny je vysádzať stromy. Platí to vždy?Je to veľmi rozšírená predstava, ale nie je univerzálne správna. Posledných približne dvesto rokov sa udomácnil názor, že les je vždy tým najprirodzenejším a najlepším stavom krajiny. Moderná ekológia však ukazuje, že to nie je také jednoduché. Na mnohých miestach Slovenska prežili od ľadovej doby stepné a suchomilné lúčne spoločenstvá. Tie nikdy neboli lesom a ich biodiverzita je mimoriadne vysoká. Vidíme to aj dnes. Ľudia sa snažia vysádzať stromčeky, ale na mnohých suchých lokalitách sa im jednoducho nedarí. To nás vedie k základnej otázke: chceme krajinu prispôsobovať tomu, čo sa páči nám, alebo sa budeme snažiť pochopiť, čo je prirodzené pre samotnú prírodu?To znamená, že otvorená krajina je u nás prirodzená už od ľadovej doby?Áno. Už dlhé roky vieme, že ani počas ľadovej doby nebolo naše územie takmer vôbec pokryté lesmi. Existovali tu rozsiahle otvorené plochy a práve na ne sú dodnes viazané mnohé rastliny a živočíchy.Prečo teda potrebujeme v krajine lesy aj pastviny?Lesy a pastviny sa v krajine prirodzene dopĺňajú. Existujú dokonca aj pasienkové lesy, ktoré patria medzi naše najvzácnejšie biotopy. Vo všeobecnosti sú to však dva odlišné svety. V prírode prebieha neustály boj o svetlo, priestor a živiny. Najlepšie sú na tento boj prispôsobené stromy. Tam, kde majú vhodné podmienky, postupne vytlačia ostatnú vegetáciu. Je to prirodzený proces. Rovnako prirodzené však je, keď bylinožravce, sucho alebo oheň brzdia rozvoj lesov. Z pohľadu biodiverzity zarastanie znamená, že miznú druhy, ktoré potrebujú otvorenú slnečnú krajinu. A tých nie je málo. Väčšina lúčnych rastlín, takmer všetky naše denné motýle, množstvo samotárskych včiel a tisíce ďalších druhov sú priamo závislé od otvorených biotopov.Vytvára pastva priestor pre inú skupinu rastlín a živočíchov ako les?Pastva vytvára podmienky pre svetlomilné rastliny, opeľovače aj množstvo ďalších organizmov. Zároveň pomáha aj niektorým druhom stromov. Dobrým príkladom sú duby. Mladé duby veľmi zle rastú v hustom tieni uzavretého lesa. Naopak, darí sa im v rozvoľnenej krajine, kde rastú medzi kríkmi a pasienkami. Práve takéto podmienky, podobné africkej savane, kedysi vytvárala prirodzená pastva veľkých bylinožravcov a neskôr hospodárskych zvierat. Vďaka tomu vznikali svetlé dubové lesy či lesostepi, ktoré dnes patria medzi naše najvzácnejšie biotopy.Čo v praxi znamená, že ochranárske združenie BROZ podporuje pastvu? Zakladáte nové pasienky?Skôr obnovujeme to, čo v krajine kedysi prirodzene existovalo. Na mnohých miestach sa ešte pred štyridsiatimi či päťdesiatimi rokmi bežne páslo. Naším cieľom je obnoviť tradičné hospodárenie tam, kde bolo po stáročia. Máme vlastné stáda, ale vo veľkej miere spolupracujeme aj s miestnymi farmármi po celom Slovensku. Vyhľadávame cenné lokality, ktoré zarastajú, pripravíme ich na návrat pastvy a následne zabezpečíme ich dlhodobé obhospodarovanie.Čo by sa malo zmeniť, aby sa pastve na Slovensku viac darilo?V prvom rade by sme mali zmeniť pohľad na farmárov. Nemali by sme ich vnímať len ako výrobcov potravín. Starajú sa aj o krajinu a poskytujú spoločnosti množstvo služieb, ktoré si neuvedomujeme. Bežní ľudia ich môžu podporiť tým, že budú kupovať lokálne produkty od farmárov, ktorí hospodária citlivo a pasú zvieratá v krajine. Dôležitá je aj podpora zo strany štátu. Poľnohospodárstvo dnes funguje aj vďaka dotáciám, preto by mali viac zohľadňovať prínosy pastvy pre celú spoločnosť. Farmár totiž neprodukuje len potraviny. Pomáha udržiavať biodiverzitu, zadržiavať vodu a zvyšovať odolnosť krajiny voči klimatickej zmene.Môžeme niečo z tradičného pastierstva preniesť aj do záhrad?Určite áno. Asi najdôležitejšie je pochopiť, že príroda nefunguje dokonale rovnomerne. Zvieratá nikdy nespasú celý pasienok rovnako – vždy po nich zostanú miesta, ktoré nechajú nedotknuté. Práve táto pestrosť vytvára priestor pre množstvo rastlín, opeľovačov aj ďalších živočíchov. Aj v záhrade sa tým môžeme inšpirovať. Nemusíme mať všetko dokonale pokosené. Stačí nechať časť trávnika alebo lúky dočasne nepokosenú, vysadiť pôvodné kvitnúce rastliny či ponechať viac prirodzených zákutí. Ak má niekto väčší pozemok, môže uvažovať aj o chove niekoľkých zvierat. Namiesto pravidelného kosenia môžu napríklad ovce udržiavať krajinu prirodzenejším spôsobom. Možno práve to je najväčšia lekcia, ktorú nám pastierstvo ponúka aj dnes – nesnažiť sa prírodu ovládnuť, ale naučiť sa s ňou spolupracovať.Ďakujem za rozhovor