Pravidelne píšeme o uchovávaní a osivárení starých a krajových odrôd a predstavujeme odrody zachované do dnešných dní. Niekto by sa mohol spýtať, prečo ich uchovávať, keď moderné odrody majú zvyčajne vyššie výnosy. Dôvodov na ich zachraňovanie a uchovanie pre budúcnosť je viacero a môžu byť u rôznych ľudí veľmi rozmanité.
Článok pokračuje pod video reklamou
Súvisiaci článok
Malá cibuľka s veľkým potenciálom. Mičurinka je stará odroda s príbehom
Z praktického pohľadu pestovateľa či drobnopestovateľa môžeme uviesť, že krajové, staré i rodinné odrody charakterizuje neuveriteľná pestrosť. Môže to byť napríklad rozmanitosť veľkostí. Majú tiež mnoho rôznych tvarov, farieb, chutí, ale aj rôznu odolnosť voči chorobám a nežiaducim organizmom.Kamenáč má len mladé lístkySú medzi nimi aj také, čo majú len malé alebo neveľké plody. Ich ďalšie vlastnosti však túto z určitého pohľadu dnes možno nevýhodu dobre vyvažujú. Napríklad stará, pôvodne zrejme krajová odroda hlávkového šalátu, pomenovaná Plzenský kamenáč, síce tvorí len malé hlávky, listy a lístky v hlávke sú však pevne naskladané. Hlávka je na pohmat tvrdá až „kamenná“ (odtiaľ názov) a lístky sú chrumkavé, veľmi chutné a je ich v hlávke pri jej rozobraní veľa. Jedna pestovateľka to opísala slovami: „S kamenáčmi som veľmi spokojná, hlávky sú také roztomilé, menšie, a keď ich človek umyje do šalátu, sú to všetko také chutnejšie sladšie lístky, po ktorých človek najskôr siahne – žiadne tie veľké tuhé plachty.“Moderné odrody obvykle mávajú väčšie plody či zberové časti, čo je výhodnejšie z pohľadu trhového, nie však z pohľadu konzumenta.
