Riešenia na klimatickú zmenu, stratu biodiverzity, potravinovú neistotu či zhoršujúci sa zdravotný stav hľadajú vedci najnovšie aj v domorodých poznatkoch a praktikách. Poľnohospodárstvo budúcnosti totiž možno nebude stáť iba na nových technológiách. Vedci čoraz viac upozorňujú na riešenia, ktoré existovali dávno pred modernou intenzívnou výrobou. Zdôrazňujú starostlivosť o pôdu, rozmanitú krajinu a poznatky ľudí, ktorí s ňou žijú po generácie.
Článok pokračuje pod video reklamou
Najnovšia vedecká analýza, publikovaná v utorok v prestížnom magazíne Nature, porovnáva rozdielne svetonázory a prístupy k potravinovým systémom, od produkcie potravín cez ich spracovanie a prípravu až po ich spotrebu, naprieč celou zemeguľou.Vedci tvrdia, že veľká časť súčasnej vedeckej diskusie sa zameriava na využívanie domorodých poznatkov pri hľadaní riešení globálnych problémov, ktoré však vznikli práve preto, že boli tieto poznatky a múdrosť odsunuté bokom v prospech ekonomického rastu a rozvoja.Motiváciou ich analýzy 39 štúdií z Ameriky, Afriky, Nového Zélandu aj Austrálie je globálna potravinová nerovnosť. Podľa nich nemožno oddeliť dnešné problémy potravinových systémov od histórie kolonizácie. Tá narušila vzťah domorodých komunít k pôde a oslabila poznatky, ktoré si tieto spoločnosti odovzdávali po generácie. Kým globálne politiky často presadzujú riešenia „zhora nadol“ založené na veľkých dátach, vedci upozorňujú na potrebu zapájať do tvorby politík aj poznatky miestnych komunít a ich skúsenosti so vzťahom k pôde.
