V dobe ľadovej boli mamuty srstnaté z mnohých dôvodov obľúbenou korisťou lovcov v Eurázii a Severnej Amerike.Jediné zviera totiž poskytlo množstvo mäsa a tuku. Jeho koža slúžila na oblečenie, z kostí a klov lovci vyrezávali nástroje, zbrane aj sošky a najväčšie kosti využívali ako stavebný materiál na prístrešky či ďalšie stavby.
Článok pokračuje pod video reklamou
Nový výskum však ukazuje, že pravekí ľudia si dôkladne vyberali, ktoré mamuty ulovia. Na základe genetických údajov z kostí z ľudských úlovkov, ktoré vedci zhromaždili na 11 lokalitách v Poľsku, Rakúsku, Českej republike, Nemecku a Rusku, zistili, že lovili prevažne mamutie samice.Stáda vedené samicamiZhruba 70 percent mamutov, ktorých kosti z týchto nálezísk skúmali, tvorili samice, zatiaľ čo 30 percent pripadalo samcom.Pre porovnanie: 66 percent kostí mamutov nájdených v prírodnom prostredí patrilo samcom a 34 percent samiciam.Výskumníci využili DNA z 521 mamutov z obdobia približne posledných 50-tisíc rokov z celej Eurázie a Severnej Ameriky vrátane 100 mamutov z desiatich miest s nahromadenými kosťami v strednej a východnej Európe, jedného zo Sibíri a 421 mamutov z prírodného prostredia.Čím sa teda dá táto nerovnováha medzi pohlaviami vysvetliť? „To je skvelá otázka, ktorú stále aktívne skúmame,“ uviedla Hannah Mootsová, hlavná autorka štúdie zverejnenej v časopise Current Biology.Vedkyňa z Centra pre paleogenetiku, ktoré je spoločným projektom Štokholmskej univerzity a Švédskeho prírodovedného múzea, ponúkla jednu z hypotéz.„Jednou z možností je, že ak mamuty srstnaté žili v stádach vedených samicami, podobne ako dnešné slony, mohli sa tieto skupiny pohybovať po krajine predvídateľnejším spôsobom. Dnes majú stáda sloních samíc relatívne stabilné teritóriá a trasy, zatiaľ čo dospelé samce sú skôr samotárske a často sa potulujú v oveľa širšom okolí. Vďaka tejto predvídateľnosti mohlo byť pre ľudí z doby ľadovej jednoduchšie stáda vedené samicami opakovane nájsť,“ uviedla Mootsová.
