Autor je tvorca Cynickej obludyDoba je turbulentná, veci sa menia rýchlejšie ako naše jašterie mozgy stíhajú vnímať, a AI je na čele toho celého. Spolu s asi ďalšími sto vecami, za ktorými nestíhame. Všetko je to ohromne komplexné a všetko to produkuje elektrónmi mrhajúce debaty. Našťastie sa občas dajú nájsť celkom pohodlné heuristiky, ktorými sa človek môže riadiť aj bez toho, aby poňal celé spektrum informácií.
Článok pokračuje pod video reklamou
Ja napríklad nie som žiadny zásadný odborník na AI. Ale som už mnoho rokov kreatívny tvorca, čo ma už dávnejšie prinútilo si v prípade AI svoje dilemy rozhodnúť a tiež som na túto tému prečítal asi 15 až 20 kníh, čo mi dalo aký taký obraz. Tu je teda môj vlastný jednoduchučký rozhodovací proces, ktorý zapájam, ak ide o použitie AI. Začnem dvoma dobrými správami. Ťažko ich zabaviťAI ľuďom vezme prácu. O tom už dnes nie je pochýb a netreba byť preto smutný. Je to dobrá správa. Lebo ten typ práce, ktorú vezme AI, je práca otupná, otravná, frustrujúca a v princípe nezlučiteľná s plnohodnotnou ľudskou existenciou. Ľudia sa boja, že zostanú bez peňazí, aj keď v skutočnosti by sa mali báť, že zostanú bez výplne dňa a nebudú vedieť, čo s toľkým časom a energiou. Lebo to je oveľa horšie, než peniaze, ktoré sa vďaka práci urobenej AI budú dať prilákať inými spôsobmi, akurát bude treba nájsť mechanizmy na ich prerozdelenie. Ľudia, ktorí majú tú životnú smolu, poprípade sú takí leniví, nezaujímaví a bez príchute, že práca je pre nich hlavný bod v živote, a ešte k tomu je to aj presne taká práca, ktorú dokáže za nich urobiť AI, budú nejaký čas naozaj problémom. Nie preto, že by bolo ťažké ich uživiť, ale preto, že bude ťažké ich zabaviť. Angličania na to majú krásnu vetu, že Evil finds a job for idle hands to do. Každopádne, oba sú to pomerne krátkodobé problémy, ktoré sa najskôr budú plátať postupne s tým, ako AI bude prenikať hlbšie do spoločnosti a zaberať nové a nové práce a časom sa aj celkom vyriešia, keď do aktívneho života prídu nové generácie ľudí, pre ktoré už absencia ľudských taxikárov, neinventívnch programátorov, rutinných vypĺňačov excelov a netvorivých copywriterov bude úplne prirodzeným stavom. Moja generácia tiež až tak veľmi neplakala nad osudom tkáčov, ktorým vzal prácu stroj poháňajúci stavy a dokonca ani nad neuplatniteľnými koňskými pohoničmi sme sa nezavzdušňovali. Druhá dobrá správa je, že AI nám nevezme umenie. Pretože skrátka nemôže. Ak aspoň povrchne viete ako jazykové alebo vizuálne modely AI fungujú, je vám to jasné. AI je v úplnom rozpore s tým, čo znamená tvoriť umenie. Akokoľvek je umenie v postmodernej dobe explicitne neuchopiteľné a nedefinovateľné, rozhodne to nie je spájanie obrovského množstva dát vysatých z už existujúcich diel založené na čistej pravdepodobnosti výskytu ďalšieho slova v knihe, alebo ďalšieho pixelu v obrázku. AI nemôže dostávať peniaze za umenieCez tieto dve dobré správy o AI a ľudstve sa dá pekne pozrieť na zábavnú kauzu Šiškáči a debatu, ktorú vyvolala. Myslím tým tú relevantnú debatu o tom, ako AI mení kreativitu a nás, nie tú politickú časť, pretože tam nie je o čom debatovať. Ten pán, čo s tým prišiel, je očividne nejaký diletant, ktorý zavoňal peniaze zadarmo, lebo iní diletanti z jeho kmeňa prevzali kontrolu nad dotáciami z FPU. Takže sa nejako dohodli, možno podelili a to je celé. Skutková dilema, ak vôbec nejaká bola, sa dá vyriešiť kombináciou dobrej správy číslo 2 (AI nemôže robiť umenie) a zdroja potenciálnych peňazí, teda Fondu na podporu umenia, ktorý má umenie priamo v názve. Nemusíme sa zhodnúť, čo AI slop je, ale umenie to rozhodne nie je, takže to nemá, za žiadnej garnitúry dôvod dostávať peniaze určené pre umenie. Bodka. Aj keď v krajine, kde sa zdravotnícke opatrenia zavádzajú cez prílepky k zákonom o cestnej komunikácii to možno neznie až tak samozrejme. Jediný reálne použitý talent v tom celom bola drzosť. Teraz tie podstatné veci. AI vie nielen skladať proteíny, hrať Go alebo nájsť najkratšiu cestu z centra mesta v piatok popoludní, ale už vie aj generovať texty, obrazy, ilustrácie, hudbu, videá aj celé filmy, ktoré z diaľky vedia slušne pôsobiť dojmom ľudskej kreativity. Čo s tým? Ako sa k tomu postaviť ako konzument? Ako to používať ako tvorca? Ako vôbec rozlíšiť tvorcu od konzumenta? Odpoveď je stále v tých dvoch dobrých správach. Keď sa chystáte použiť AI a neviete, či je to akosi eticky v poriadku, správne a dôstojné, musíte sa v prvom rade opýtať, aká je povaha vášho aktuálneho snaženia a čo je jeho cieľom. Potrebujete AI v práci? Tu treba zdôrazniť, že prácou myslím činnosť, ktorej významu nemusíte prikladať zásadnú dôležitosť, pretože jej úlohou je vám za čo najkratší čas zarobiť čo najviac peňazí, aby ste po zvyšok času mohli za tie peniaze robiť skutočne hodnotné, inteligentnej ľudskej bytosti hodné veci. Ak teda práve vykonávate prácu a AI vám umožní ju urobiť efektívnejšie, existuje len málo dôvodov, prečo ju bez výčitiek nevyužiť. Podstatné je, aby to nebolo na úkor kvality tej práce, lebo ak váš klient/zamestnávateľ časom postrehne, že vaše výstupy idú dole vodou a je v tom kopa chýb, ktoré tam predtým nebývali, tak vyhodí vás a nie AI. Ono ani to promptovanie a už vôbec nie trebárs vibe kódenie nie sú také jednoduchučké veci, ako sa vám predavači online kurzov snažia nahovoriť. Podstatná vec číslo dva je, že v tej práci o tom veľmi nehovorte, lebo by sa mohlo ukázať, že vás až tak netreba, alebo vás treba len na polovičný úväzok plus AI. Ak si úprimne odpoviete, že cieľom snaženia je skrátka bez emócií zarobiť peniaze, tak použiť AI je ok. Aj keď pri tom možno treba troška mlžiť pred tým, kto si tú prácu od vás objednal, stále je to ok. Je to len práca. Potrebujete AI, aby ste urobili niečo, čo nie je práca, ale je to vyjadrenie niečoho vášho vlastného a skutočného? Nemusí to byť rovno umenie, pokojne sa bavíme aj len o instagramovom poste, kde chcete vyzerať najlepšie ako sa dá, alebo chcete vyzerať, že viete kresliť, prípadne, že ste s niečím strávili veľa času. V takom prípade AI nepoužívajte. Pretože to ide proti samotnej podstate toho, o čo sa snažíte. Ak sa chcete prezentovať ako kreatívny človek, ale necháte si nápady podstrkovať od AI (pričom ešte raz zdôrazňujem, že AI nemá vlastné nápady, má len štatisticky vygenerované kompiláty nápadov iných ľudí), tak to klamete nielen pred publikom, ale najmä sami pred sebou. Takéto použitie AI z vás robí menej ľudskú bytosť. Špeciálnou kategóriou v tomto celom je konzumentské používanie AI ako terapeuta, blízkej osoby, alebo nejakej bútľavej vŕby, keď AI dáva ľuďom dojem, že im rozumie, súcití s nimi, radí im v najintímnejších veciach, či dokonca predstiera city. Toto je asi najzákernejšie použitie AI, úplne na úrovni liečenia rakoviny orieškami a chrípky homeopatikami. AI žiadne city nemá, ani osobnosť, ani sa o vás nezaujíma, ani netuší, čo naozaj chcete alebo čo vám chýba. Ľudia, ktorí ju takto používajú, si myslia, že AI sa z nejakého algoritmu pri nich zhodnocuje na úroveň ľudskej bytosti. Pritom v skutočnosti sa deje presný opak. Ľudia pri tom sami seba dobrovoľne degradujú na úroveň algoritmu. Z hľadiska toho, či AI pomáha človeku byť plnohodnotným človekom je toto ten najhorší scenár. Celý rebríček vyzerá takto: Ak používate AI na prácu a tým pádom vám zostáva viac času a peňazí pre seba a pre to, čím naozaj ste, tak AI z vás robí naplnenejšiu ľudskú bytosť. Ak AI používate na činnosti, ktorými práve chcete vyjadriť vlastnú ľudskosť a kreativitu, tak si AI mierne škodíte, lebo na konci manifestujete menej ľudskej kreativity, než bez nej. Ak AI používate ako ilúziu inej ľudskej bytosti, tak zo seba stŕhate vlastnú ľudskosť a degradujete sa na úroveň AI. Nie je to ani zďaleka všeobjímajúce, ale je to použiteľné na väčšinu dilem, s ktorými som sa za posledné roky stretol. Podstata je v publikuTakže sa na záver môžeme vrátiť k Šiškáčom. Lebo vlastne je to pekný prípad a jeden z takých, ktorých je dnes už veľa a časom ich bude väčšina. Mne z toho vychádzajú tieto závery: Ak chcel pán Šiška urobiť detskú knižku ako čisto zárobkový projekt, tak to že ju vygeneroval cez AI je podľa mňa v poriadku. Nie je to naozajstná hodnotná detská knižka, nie je to umenie. Je to produkt. Väčšina toho, čo ide v bežnej TV, hrá sa v bežnom rádiu sú obyčajné produkty už desiatky rokov. Nemajú naozajstnú hodnotu a keď to vygeneruje AI namiesto toho, aby s tým trávili útrpne čas živí ľudia, tak to akurát šetrí zdroje. Podstata pri Šiškáčoch je totiž v publiku. Jediný dôvod prečo väčšina ľudí povie fuj je ten, že im niekto predtým povedal, že je to AI. Reálne väčšina ľudí nemá taký vkus a cit pre dobré písanie či filmy, aby to vedela odlíšiť. Urobte slepý test a na 100 percent vám vyjde, že bežné publikum neodlíši AI hudbu od ľudskej priemernej hudby, AI obrázok od ľudskej maľby, AI knižku od ľudskej knižky. AI song ako od Taylor Swift bude pre 90 percent swifties neodlíšiteľný od songu od reálnej Taylor Swift. Ľudia chcú nablýskaný produkt, dostanú nablýskaný produkt a zaslúžia si to. Zaslúžia si Šiškáčov a je to úplne ok, lebo aj tak nedokážu oceniť, keď im ktosi ponúkne niečo hodnotné a naozajstné. Čiže aj predávať Šiškáčov v kníhkupectve je úplne ok. Netuším prečo by to Martinus mal sťahovať z pultov. Neprejde veľa rokov a mainstreamová literatúra generovaná AI bude úplne bežná. Ak sa bude niečo označovať, tak nie, že produkt bol vytvorený AI, ale že kniha bola napísaná živým človekom. Taká kreatívna obdoba fair trade nálepky na čokoláde. Žiadať na Šiškáčov dotáciu z FPU je už úplne mimo. Do budúcna treba ošetriť v podmienkach čohokoľvek zaoberajúceho sa umením, že AI tam nemá čo robiť, a ak sa to tam niekto pokúsi podstrčiť, je to regulárny podvod a mal by mať trestnoprávne dôsledky. Za mňa pokojne Šišku do basy, lebo vydávať AI za umenie je doslova zločin proti ľudskosti. Ale to neznamená, že AI nemôže byť k vašej vlastnej ľudskosti aj krásnym a užitočným prínosom. Napodiv, popri všetkých tých technikáliách, najdôležitejšia je úplne ľudská a AI nenapodobiteľná úprimnosť pred samým sebou.
