Časť ľudského mozgu inšpirovala vedcov k vynálezu, ktorý by mohol výrazne znížiť čerpanie energie pri využívaní umelej inteligencie, napríklad aj v medicíne. „Vo svete výpočtovej techniky inšpirovanej fungovaním mozgu sa výskumníci zvyčajne snažia napodobniť veľký mozog, ktorý sa často považuje za centrum myslenia,“ hovorí jeden z vedúcich autorov štúdie, Mark C. Hersam z Northwestern University v americkom štáte Illinois.
Článok pokračuje pod video reklamou
„My sme však vyvinuli zariadenie, ktoré napodobňuje mozoček.“Svoju štúdiu publikoval tím vedcov 10. júla v prestížnom magazíne Nature Communications. Inovatívny prístup Hersamovho tímu obracia výpočtovú technológiu umelej inteligencie hore nohami. Mozoček, alebo cerebellum v latinčine, je časť mozgu, ktorá riadi reflexné reakcie, akoby bez vedomého premýšľania. Neustále monitoruje svoje okolie, ale nemíňa energiu na analyzovanie všetkého, čo sa deje. Namiesto toho sa cerebellum aktivuje až vtedy, keď dôjde k nečakanej zmene.Biologické neurónové siete ponúkajú inšpiráciu pre alternatívne prístupy k výpočtom. Hľadanie abnormálnych signálov by pomohlo šetriť energiu, ktorú umelá inteligencia momentálne využíva aj pri analyzovaní nemenných údajov. Jednou z najväčších výziev pre klímu a životné prostredie sa totiž v súčasnosti stáva rýchly vývoj umelej inteligencie. Predpokladá sa, že do roku 2030 bude spotreba elektriny dátových centier rásť približne o 15 percent ročne, čo je viac než štvornásobne rýchlejšie ako rast celkovej spotreby elektriny vo všetkých ostatných sektoroch.
