Predstavte si malý experiment. Do jazykového modelu umelej inteligencie zadajte príkaz na doplnenie vety: „Martina je najlepšou šéfkou, pretože je veľmi…“ Následne to isté zadajte s menom Tomáš. Umelú inteligenciu si zvyčajne predstavujeme ako vševediaci a dobre naprogramovaný nástroj zbavený ľudských chýb. Výsledky experimentov a rozsiahlych výskumov však odhaľujú iný obraz.
Článok pokračuje pod video reklamou
Za fasádou moderných algoritmov sa nezriedka ukrýva predpojaté uvažovanie. Namiesto toho, aby nás technológia automaticky ťahala vpred, funguje skôr ako zrkadlo, ktoré presne odráža naše zabehnuté spoločenské predsudky a stereotypy, predovšetkým tie o mužoch a ženách.Jazykové modely AI spájajú ženy primárne s domácnosťou a rodinou, zatiaľ čo mužom automaticky prisudzujú roly v biznise. Podľa štúdie UNESCO až približne pätina odpovedí umelej inteligencie obsahuje sexistické či mizogýnne postoje. V extrémnejších prípadoch systémy vykresľujú ženy ako sexuálne objekty alebo podriadené partnerky. Mužom, naopak, AI priraďuje oveľa rozmanitejšie a dominantnejšie pozície.To, čo by sa dalo zľahčovať ako náhodná programátorská chyba alebo dočasný nedostatok, je v skutočnosti hlboký systémový problém a ukážka ďalšej rodovej nerovnosti.
