Autor je vysokoškolský učiteľ na dôchodku, informatik.Ján Machaj v článku pripodobňuje potenciál umelej inteligencie zmeniť vzdelanostný svet k potenciálu Gutenbergovho vynálezu kníhtlače. Správne tvrdí, že výrazné sociálne zmeny musia zasiahnuť aj vzdelávací systém.

Článok pokračuje pod video reklamou

Áno, dokonca už aj zasiahli. Článok je reakciou na dilemu: Povoliť či nepovoliť AI v školách? Nástupu AI do nich nezabránime. Už včera bolo neskoro. Učme sa ju radšej rozumne využívať. Samotné prirovnanie má však slabinu. Vynález kníhtlače nahradil fyzickú aktivitu (písanie rukou) inou (lisovaním farbiva na papier). Umožnil vytvoriť oveľa viac kópií textu, ale nie tvorivé myšlienky. Tie museli vymyslieť ľudia – a robili to rovnako ako tisícročia dovtedy. Fyzická práca sa nahradila inou, efektívnejšou. Aktivity tlačiarov sa síce obohatili o otázky, ktoré knihy vydávať a ako ich predávať, ale zavedenie všeobecnej gramotnosti bolo z tohto pohľadu skôr snahou „rozšíriť trh“. Skutočnou revolúciou bol až príchod autorov, ktorí vkladali do kníh svoje vedomosti a tým zabezpečili dostupnosť poznania. Hlavný rozdiel, ktorý AI zdanlivo prináša, je „tvorba nových myšlienok“. Úvodzovky som vložil úmyselne. Nejde o nové myšlienky, len o variácie existujúcich tvrdení, už predtým uložených v pamätiach superpočítačov, teda o spracovanie faktografie. Tvorme nové myšlienkyNie každá nová myšlienka prináša nový poznatok. V zhode s Jánom Machajom tvrdím, že vzdelávanie nemá byť reprodukciou poučiek, definícií a vzorcov z rozsiahlej databázy. Žiakov treba naučiť s nimi pracovať – vytvárať nové, zmysluplné tvrdenia. Už ani to umelá inteligencia spravidla nerobí. Hoď po mne kameňom, kto si zistil, že ponúkané tvrdenie je nezmysel, a AI sa dala presvedčiť o opaku. Najčastejšie ho tvrdohlavo podopiera ďalšími argumentmi. Takže učiť žiakov vytvárať originálne tvrdenia nestačí. Treba ich učiť aj overovať ich pravdivosť. Na otázku, ako sa volá súčasný pápež, mnohé systémy AI odpovedia František. Je ním síce Lev XIV., ale veľa zdrojov obsahuje niečo iné. AI odpovedá štýlom žiaka, ktorý nazrel do učebnice a mechanicky opakuje, čo v nej videl. Lenže umelá inteligencia sa „dovzdeláva“, takže zanedlho bude oveľa častejšie odpovedať správne. Viackrát „trafí“ jeden zo zdrojov so správnou odpoveďou. Nečudujte sa, ani keď odpovie, že Pavol VI. – práve siahla tam a daný text znel aktuálne. Mala smolu a jej analýza pri polstoročie starej informácii vygenerovala tento výsledok. Mechanizmy AI do určitej miery zohľadňujú aj kontext – inak by nedokázali interpretovať pojem „súčasný“. Z uvedeného sa dá usúdiť, že vnútorné mechanizmy vedú AI k tomu, aby (nechtiac) pritakávala výrazne zastúpeným názorom. Zahltenie internetu novými, nesprávnymi, extrémistickými, absurdnými tvrdeniami spôsobuje, že aj umelá inteligencia sa „začína k nim prikláňať“, opakovať ich čoraz častejšie a tým akoby potvrdzovať ich správnosť. Treba ostať v strehuV tomto smere buďme radi, že existujú špecializované systémy, zamerané na úzke oblasti. Dávajú presné tvrdenia oveľa častejšie ako všeobecné, dostupné na internete. Napriek tomu je zo štatistického pohľadu kvalita aj tých najlepších okolo 80 percent. Preto lekári berú diagnózu stanovenú AI ako jednu z hypotéz, ako radu, ktorú treba preveriť – a keď previerke vyhovie a odolá protiargumentom – vyskúšať ju. Zároveň však treba zostať v strehu ako pri ktorejkoľvek diagnóze určenej človekom. Veď pre zložitosť ľudského organizmu aj najlepší špecialisti nie vždy trafia. Ak teda pustíme AI do škôl, upozorňujme na riziká s ňou spojené. Napríklad formou súťaže „Najväčšia hlúposť, ktorú som sa od AI dozvedel“. Nielenže to bude zábava, ale súťažiaci sa zároveň budú učiť kriticky myslieť, overovať si pravdivosť tvrdení, hľadať protiargumenty, vysvetľovať, čo je na pôvodnom tvrdení nesprávne a prečo a tak ďalej.Ďalšia oblasť, ktorú AI nevníma – a ani tak skoro nebude – je podtón tvrdenia: irónia, sarkazmus, paródia... Veta „To sa ti naozaj podarilo!“ môže mať desiatky interpretácií, ale AI nemá šancu ich precítiť. Vďaka tomu sa jej darí generovať aj texty, ktorých význam je presne opačný ako zamýšľaný. Len chudera AI sa to nikdy nedozvie.