Článok pôvodne vyšiel na webe hn.czAutor je riaditeľom Európskeho politického inštitútu v Kyjeve (EPIK), think-tanku, ktorý podporuje integráciu Ukrajiny do EÚ a regionálnu bezpečnosť.Budúcnosť Ukrajiny v Európe už nie je len otázkou jej integrácie do Európskej únie, stala sa strategickou otázkou. Viaceré debaty o európskej obrane, nezávislosti a ekonomike, sú čoraz viac prepojené s Ukrajinou. Postupne sa mení diskusia o urýchlení jej integrácie do inštitúcií EÚ, objavujú sa návrhy na postupné začlenenie do jednotného trhu Únie a obnovuje sa záujem o spoluprácu v obrane.
Článok pokračuje pod video reklamou
Po celé desaťročia patrilo rozširovanie k najúspešnejším politickým iniciatívam Európskej únie. Od roku 1951 proces európskej integrácie silnel a vytváral jednotnejšie spoločenstvo demokracie, prosperity a stability na kontinente. Kandidátske štáty robili reformy, posilňovali inštitúcie a postupne sa začleňovali do vyvíjajúcich sa politických, ekonomických a sociálnych systémov Únie. Dnes sú však mnohé z týchto predpokladov spochybňované. A nie je to len invázia Ruska na Ukrajinu, čo otriaslo základmi európskeho bezpečnostného rámca z obdobia po studenej vojne.Reformy v čase vojnyNa stole sú otázky, o ktorých si Európania mysleli, že sú už dávno vyriešené. Kto nesie zodpovednosť za bezpečnosť kontinentu? Ako by mala byť štruktúrovaná odstrašujúca sila? Akú úlohu by mala Európa zohrávať vo svojej obrane?Návrh na vytvorenie Európskeho obranného spoločenstva z roku 1952 sa nikdy nenaplnil, pretože hlavnými piliermi európskej obrany sa počas studenej vojny stala Severoatlantická aliancia a americké bezpečnostné záruky. Roky sa európska integrácia a bezpečnosť vyvíjali prevažne nezávisle od seba. Udržať toto oddelenie je však v kontexte Ukrajiny čoraz náročnejšie.
