Nemocnica málokedy patrí medzi miesta, kde by človek chcel byť. Počas vlny horúčav je to ešte menej lákavé.Nielenže sú zraniteľní pacienti vystavení väčšiemu riziku zdravotných komplikácií spôsobených horúčavami, ale extrémne teploty narúšajú aj samotné fungovanie nemocníc.

Článok pokračuje pod video reklamou

Počas májových a júnových horúčav hlásili nemocnice po celej Británii poruchy kľúčových zariadení, vrátane magnetických rezonancií či prístrojov na rádioterapiu. Operačné sály síce patria medzi nemnohé nemocničné priestory, ktoré sú spoľahlivo klimatizované, no aj tam museli rušiť operácie, pretože chladiace systémy nezvládali vysoké teploty a vlhkosť.Personál, vyčerpaný nedostatkom spánku, pracoval na oddeleniach, kde teplota miestami presahovala 35 stupňov Celzia. A to všetko v čase, keď zdravotníctvo čelilo bezprecedentnému náporu pacientov. Londýnska záchranná služba zaznamenala na konci júna najrušnejší deň vo svojej histórii.Británia pritom nie je výnimkou. Rovnakým problémom čelí aj veľká časť Európy. Francúzsko preto investuje 100 miliónov eur do urýchlenej inštalácie 30-tisíc klimatizačných jednotiek v nemocniciach. Skutočné riešenie však bude vyžadovať oveľa viac než len nákup klimatizácií.Staré budovy a zakázané ventilátoryPrečo sú nemocnice také horúce? V Británii je hlavným dôvodom zastaraná infraštruktúra. Niektoré nemocničné budovy majú viac ako 150 rokov. Postupným pristavovaním nových pavilónov často prišli o pôvodné architektonické prvky, ktoré pomáhali prirodzene ochladzovať interiér – vnútorné nádvoria či vysoké stropy.Okná sa dnes z bezpečnostných dôvodov nesmú otvárať viac ako na desať centimetrov, čo výrazne obmedzuje vetranie. Zároveň zastarané vykurovacie systémy spôsobujú, že radiátory môžu kúriť aj počas leta. A niektoré typy ventilátorov sú pre riziko šírenia infekcií úplne zakázané.Britská Národná zdravotná služba (NHS) začala systematicky sledovať prípady prehrievania budov a škody spôsobené záplavami – oboje sú čoraz častejším dôsledkom klimatickej zmeny – až v roku 2021. Najviac prípadov prehrievania zaznamenala vo finančnom roku 2022/2023. Nie je to prekvapujúce.V roku 2022 teploty na niektorých miestach Spojeného kráľovstva prvýkrát prekročili 40 stupňov Celzia, čo prinútilo britskú Agentúru pre zdravotnú bezpečnosť vyhlásiť historicky prvé červené varovanie pred horúčavami. Tento rok bude zrejme minimálne rovnako zlý, ak nie ešte horší.O následkoch vieme máloNapriek tomu stále vieme prekvapivo málo o tom, aký rozsah a dôsledky má prehrievanie zdravotníckych zariadení. Ako napríklad súvisí teplota vo vnútri budov s počasím vonku? Pri akých teplotách sa začínajú objavovať vážnejšie problémy? Odpovede sa líšia podľa pacientov, budov aj lokalít.Práve na tieto otázky sa snaží odpovedať viacero výskumných projektov. Chengzhi Peng, odborník na architektonické inžinierstvo z Univerzity v Sheffielde, vedie pilotné štúdie, ktoré modelujú fungovanie zdravotníckych zariadení počas extrémnych horúčav.Sarah Wiseová z Bartlettovho centra pre pokročilú priestorovú analýzu na University College London skúma, ako môžu horúčavy a záplavy ohroziť britský systém zásobovania krvou. NHS potrebuje každý deň približne 5 000 darcov krvi, aby udržala potrebné zásoby, pričom celý systém stojí na mimoriadne zložitej logistike.Nedostatok krviLeto je pre zásoby krvi obzvlášť citlivým obdobím. Hovorca organizácie NHS Blood and Transplant mi povedal, že počas teplých mesiacov stúpa približne o polovicu počet ľudí, ktorí nemôžu darovať krv pre nízku hladinu hemoglobínu. Ak sa k tomu pridajú výpadky spôsobené extrémnymi horúčavami, riziko nedostatku krvi výrazne narastá.Ani dostatok darcov pritom problém nerieši. Červené krvinky sa musia skladovať pri teplote od dvoch do šiestich stupňov Celzia, následne sa prevážajú do regionálnych spracovateľských centier a až potom do nemocníc. Ak počas horúčav prestávajú fungovať prístroje magnetickej rezonancie, môžu zlyhať aj chladiace zariadenia na uskladnenie krvi.Peng aj Wiseová chcú zhromaždiť dostatok údajov na vypracovanie plánov, ktoré nemocniciam pomôžu lepšie zvládať extrémne horúčavy. Peng si predstavuje napríklad systémy včasného varovania a odporúčania prispôsobené konkrétnym nemocniciam.Prečo sa však púšťať do takýchto zložitých riešení, keď možno jednoducho nasledovať Francúzsko a nakúpiť klimatizácie?Klimatizácia všetko neriešiPodľa Susie Vernonovej, zástupkyne riaditeľa pre udržateľnosť iniciatívy Care Without Carbon, to nie je také jednoduché. Nie všade možno klimatizáciu nainštalovať – nemocničné oddelenia musia spĺňať požiadavky na vetranie. Navyše, ako upozorňuje Peng, montáž nesmie narušiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Nemocničné pavilóny totiž nemožno jednoducho zatvoriť kvôli rekonštrukcii. A potom sú tu ešte náklady na energiu aj samotnú prevádzku.Situáciu komplikuje aj fakt, že nemocnice NHS potrebujú rozsiahle opravy. Odstránenie súčasného investičného dlhu by stálo približne 15,9 miliardy libier. A to ešte nehovoríme o nákladoch na úpravy budov, ktoré by ich pripravili na meniacu sa klímu.Vernonová vedie projekt mapujúci jednotlivé opatrenia proti prehrievaniu a ich účinnosť. Kľúčové budú nielen stavebné úpravy – od ventilátorov a klimatizácie až po protislnečné fólie na oknách, zelené strechy či tienenie –, ale aj zmeny v organizácii práce. Patrí medzi ne objednávanie rizikových pacientov na ranné hodiny, dôsledná podpora pitného režimu alebo jednoduché ochladzovacie opatrenia, napríklad kúpele nôh v studenej vode. Pomôcť by mohli dokonca aj ľahšie a priedušnejšie pracovné uniformy.Takéto opatrenia by mohli zlepšiť zdravotné výsledky hneď niekoľkými spôsobmi. Stromy neposkytujú len tieň. Viaceré štúdie ukázali, že pacienti s výhľadom na zeleň zostávajú v nemocnici kratšie a potrebujú menej liekov proti bolesti. To znie ako riešenie, z ktorého získajú všetci.Viac klimatizácie bude takmer určite súčasťou riešenia problémov britského zdravotníctva. Ak sa však nemocnice nepozrú na to, ako udržať pacientov aj zdravotníkov v chlade komplexnejšie, bola by to drahá chyba.