Meškajúce vlaky, prázdne ulice a ihriská, kolabujúci zdravotníci, alobalom oblepené okná, stovky kolapsov či dokonca hroziaci nedostatok pitnej vody v desiatkach obcí v nitrianskom regióne a na Záhorí.
Článok pokračuje pod video reklamou
Posledné dni ukázali, že štát nie je dostatočne pripravený na vlnu horúčav, počas ktorej teploty na Slovensku vystúpili aj nad 40 stupňov Celzia. Hoci pre mnohých boli horúčavy tohto rozsahu a intenzity udalosťou, akú ešte nikdy nezažili, odborníci upozorňujú, že takéto vlny bude nielen Slovensko zažívať pravidelne. Vysoké teploty v kombinácii s extrémnymi búrkami, prívalovými dažďami a nedostatočnou pripravenosťou štátu na tieto výkyvy počasia tak znamenajú čoraz väčšiu hrozbu pre ľudské zdravie aj majetok. Pri takýchto krízach je podľa sociologičky Zuzany Fialovej z Klimatickej koalície, ktorá združuje environmentálne organizácie a odborníkov, extrémne dôležitá koordinácia štátu a samospráv. "Musí existovať krízový štáb, ktorý by mal to celé riadiť, aby si jednotlivé prvky neprekážali a nenarobili viac škody ako úžitku. A v tom ministerstvo vnútra zlyháva," hovorí Fialová. K extrémnym horúčavám sa vo štvrtok, už po búrkach, ktoré priniesli mierne ochladenie, prvýkrát vyjadril aj premiér Robert Fico zo Smeru. Počas každoročného výjazdu na polia, kde sa každý rok nechá fotografovať pri žatve, vyjadril úľavu, že sa ochladilo. "Už som mal toho tiež plné zuby, ale hovorím to kvôli ľuďom, ktorí boli vystavení neskutočne náročným podmienkam v práci," povedal. Uznal síce, že dochádza k významným klimatickým zmenám, ale žiadne konkrétne kroky, napríklad pre nevyhovujúci stav nemocníc, nespomenul. Hovoril len, že sucho bude mať vplyv na výsledky žatvy a svojho ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča vyzval, aby našiel mechanizmy na opätovné zavlažovacie systémy, ktoré by pokryli významnú časť poľnohospodárstva.
