„Nič nedemonštruje zraniteľnosť žien jasnejšie ako tá špecifická bolesť, zmätok a sebapopretie, s akými prežívajú vlastné starnutie,“ napísala už v roku 1972 americká esejistka a filozofka Susan Sontag. Jej esej mala názov Dvojaké štandardy starnutia a hovorila v nej o tom, že zatiaľ čo muži s pribúdajúcimi rokmi rastú na vážnosti, ženy starnutím prichádzajú o svoju primárnu spoločenskú hodnotu.
Článok pokračuje pod video reklamou
Už pred vyše polstoročím bolo zrejmé, že ženy v kontexte pribúdajúcich rokov čelia iným, hlbším prekážkam než muži. Sontagová sa zasadzovala za to, aby ľudia úzke definície ženskosti, ktoré ich hodnotu redukujú najmä na ich mladý výzor, odstránili.Tento fenomén však nezostal v minulosti.
V článku si prečítate:
Prečo znamená starnutie pre mnohé Slovenky prepad do chudoby a ako ich dobiehajú roky neplatenej opatery.Ako medicína desaťročia ignorovala ženské telo a prečo seniorky žijú síce dlhšie, no s horším zdravím.Kam miznú ženy po päťdesiatke z filmov či kníh a prečo majú väčšiu šancu na hlavnú rolu starnúci muži.Prečo spoločnosť vníma staršie ženy ako záťaž, hoci bez ich pomoci s vnúčatami a chorými by systém skolaboval.
