Klimatická zmena posúva hranice infekčných chorôb k európskym plážam. Teplé a poloslané brakické vody - od poľského Baltu až po zálivy a delty riek v južnej Európe, začínajú čoraz viac priať baktériám z rodu Vibrio.
Článok pokračuje pod video reklamou
Hoci väčšina kmeňov nie je nebezpečná, niektoré môžu spôsobiť závažné zdravotné problémy. Človeka môžu infikovať pri kúpaní cez rany na koži a vedia preniknúť aj do morských plodov, ktoré kontaminujú. Pre vedcov sa stali ukazovateľom toho, ako rýchlo sa mení morské prostredie a pre dovolenkárov zas potenciálnou hrozbou, na ktorú treba myslieť počas letného kúpania.
Kde sa baktérie množia najviac?V dôsledku extrémnych vĺn horúčav za posledné dve desaťročia zaznamenáva Európa výrazný nárast infekcií spojených s týmto patogénom. Vyššie teploty morí totiž rozširujú oblasti vhodné na jeho rozmnožovanie. „Tieto baktérie potrebujú k životu slanú vodu, ale zas nie veľmi slanú, a tak ich najčastejší výskyt je v plytkých, teplých prímorských vodách a v blízkosti prítokov riek,“ vysvetľuje pre SME mikrobiológ Imrich Barák, riaditeľ Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied. Rozsiahla štúdia v časopise Nature varuje, že otepľovanie morí posúva tento patogén čoraz hlbšie na sever Európy a počet infekcií sa môže do konca storočia zdvojnásobiť. Typickým príkladom ich výskytu je dnes Baltské či Čierne more, ale aj brakické oblasti Severného mora. Hoci Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) označuje infekcie, ktoré tieto baktérie u ľudí spôsobujú, za relatívne zriedkavé, len v roku 2018 bolo v Európe hlásených 445 prípadov. Varovalo tiež pred „zvýšeným rizikom infekcií vibriom počas letnej sezóny“. Šírenie baktérií sleduje prostredníctvom interaktívnej mapy, ktorá sa denne aktualizuje s päťdňovou predpoveďou.Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) zverejnil v júli 2024 komplexné hodnotenie rizika týchto baktérií s konštatovaním, že ich prevalencia v morských plodoch sa v dôsledku klimatických zmien zvýši v Európe aj na celom svete.V minulosti sa baktérie z rodu Vibrio potvrdili aj na Slovensku, no Barák nevie s istotou potvrdiť, či dokážu v našich podmienkach dlhodobo prežiť, alebo sa dokonca rozmnožovať. „Myslím, že to vôbec nebolo rigorózne preskúmané, a tak to môže byť len špekulácia. Tiež nie je jasné, či konkrétne identifikované kmene Vibrio sú pre ľudské zdravie nebezpečné, či dokážu produkovať toxín spôsobujúci ochorenia kože alebo zažívacieho traktu. Je veľmi málo údajov a konkrétnych príkladov zo Slovenska,“ dodáva. Tieto baktérie obľubujú teplé, poloslané brakické vody, kde osídľujú riasy, planktón ale aj ustrice či mušle. Vo zvýšenej miere sa rozmnožujú najmä počas leta v prímorských oblastiach, keď teplota vody presiahne 20 °C. Presná teplotná hranica, ktorá by fungovala ako univerzálny bod zlomu, však podľa Baráka neexistuje. „Ovplyvňujú to aj ďalšie faktory, ako je slanosť vody, dostupnosť živín, prítomnosť iných baktérií a stav celého ekosystému,“ hovorí odborník.
