Na Slovensku zomiera v dôsledku utopenia v priemere 120 ľudí ročne, no len za uplynulý víkend prišlo vo viacerých regiónoch v súvislosti s kúpaním o život 9 osôb. Keďže v celej Európe pokračuje vlna extrémnych tropických horúčav a teplomery na viacerých miestach atakujú rekordné hodnoty, mnohí ľudia v túžbe ochladiť sa urobia jediné: skočia do studenej vody.
Článok pokračuje pod video reklamou
Moment, ktorý by mal poskytnúť úľavu, sa však veľmi ľahko stane osudným. Prudký skok do vody, ktorá je oveľa chladnejšia než rozhorúčené telo, vyvolá teplotný šok. Následkom môže byť strata vedomia, zlyhanie srdca a utopenie, často aj u dobrých plavcov a mladých ľudí.
Čo sa deje s telom pri teplotnom šoku? Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozorňuje, že každoročne zomrie na svete v dôsledku utopenia až 300-tisíc ľudí. Hoci celosvetovo tvoria štvrtinu obetí utopenia malé deti do piatich rokov, slovenské letné štatistiky plnia najmä dospelí. Laická verejnosť si tieto tragédie zvyčajne spája s vyčerpaním, precenením vlastných síl či popíjaním na pláži. Časť náhlych úmrtí na otvorených vodných plochách má však na svedomí ešte aj iná, oveľa nenápadnejšia príčina - teplotný šok. Tento fenomén opísali už v 80.rokoch 20.storočia britskí fyziológovia Frank Golden a Michael Tipton. Počas svojho intenzívneho výskumu pre britské kráľovské námorníctvo hľadali odpoveď na otázku, prečo ľudia po páde do studenej vody zomierajú v priebehu prvých desiatich minút – teda dávno predtým, než by u nich mohlo nastať skutočné podchladenie (hypotermia). V prvých troch kritických minútach ich zabíja neurogénna kardio-respiračná reakcia spôsobená náhlym ponorením do studenej vody. Často preto nerozhoduje to, akým dobrým plavcom človek je, ale ako na prudkú zmenu teploty zareaguje jeho vlastná nervová sústava a srdce.„Náhle zníženie teploty pokožky pri ponorení do studenej vody predstavuje jeden z najsilnejších podnetov, s ktorými sa telo môže stretnúť,“ píšu britskí fyziológovia aj vo svojej knihe Essentials of Sea Survival. Ich výskumy ukázali, že ponorenie do studenej vody spôsobuje reakciu mimovoľného „lapania po dychu“. Frekvencia dychu sa vtedy môže nekontrolovateľne meniť, niekedy sa zvýši až desaťnásobne. Strata kontroly nad dýchaním následne zvyšuje pravdepodobnosť vdýchnutia veľkého množstva vody, ktoré zaplní pľúca.
