Autor je riaditeľom Európskej rady pre zahraničné vzťahyJe len čiastočnou náhodou, že desiate výročie referenda o brexite – udalosti, ktorá vyvolala toxickú polarizáciu britskej politiky – sprevádza ďalšia politická obeť: rezignácia britského premiéra Keira Starmera.
Článok pokračuje pod video reklamou
Starmer odchádza s typickou dôstojnosťou, no bez toho, aby splnil sľub, ktorý dal pred dvoma rokmi: oživiť britskú ekonomiku. Jedným z hlavných dôvodov jeho neúspechu bolo vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Len minulý týždeň zverejnila významná štúdia odhad, podľa ktorého brexit pripravil britské hospodárstvo za poslednú dekádu o šesť až osem percent HDP. Pri takýchto astronomických nákladoch neprekvapuje, že pohľad Britov na vzťah medzi Spojeným kráľovstvom a kontinentálnou Európou prešiel od roku 2016 tichou, no zásadnou premenou.Ak by ste však sledovali medzivládne rokovania alebo verejnú debatu, sotva by ste si to všimli. Politici v Londýne aj v európskych metropolách sa správajú, akoby sa nezmenilo takmer nič. Mnohé tváre zostávajú rovnaké. Strana Reform UK Nigela Faragea vedie v britských prieskumoch a labouristická vláda sa stále odvoláva na „červené línie“, ktoré vo vzťahu k Európe stanovili predchádzajúce vlády.Podobne aj v Bruseli mnohí naďalej odmietajú, aby si Británia mohla „vyberať hrozienka z koláča“ – teda využívať ekonomické výhody blízkosti k Európskej únii bez povinností, ktoré členstvo prináša. V niektorých kruhoch je stále silná túžba dať Spojenému kráľovstvu exemplárny trest. Mnohí európski politici hovoria o brexite ako o „zlom rozvode“, ktorého následky budú Európu ešte dlho prenasledovať. Stále v nich pretrváva nevôľa k Britom, ktorí Úniu vnímali skôr ako trh než ako politické spoločenstvo. A keďže Európa rieši množstvo iných kríz, mnohí tvrdia, že brexit už aj tak spotreboval priveľa energie. Len málokto túži znovu zveriť budúcnosť spoločného projektu do rúk vrtkavého britského elektorátu.Zatiaľ čo debata elít zostáva uväznená v minulosti, verejná mienka na oboch stranách Lamanšského prielivu sa výrazne posunula.Najviditeľnejšie je to v Británii. Podľa prieskumu think-tanku European Council on Foreign Relations (Európska rada pre zahraničné vzťahy) sú Briti brexitom hlboko sklamaní. Domnievajú sa, že len zhoršil najväčšie problémy krajiny – od rastúcich životných nákladov cez nelegálnu migráciu až po nové bezpečnostné hrozby.Až tri štvrtiny opýtaných chcú užšie vzťahy s Európou. A keď majú povedať, čo si pod tým predstavujú, najčastejšou odpoveďou je návrat do Európskej únie. Túžba po zblížení navyše prekračuje niekdajšie rozdelenie na zástancov odchodu a zotrvania. Šesť z desiatich voličov, ktorí v roku 2016 hlasovali za brexit, dnes pripúšťa, že by podporili užšie väzby s Európou.Najväčším katalyzátorom tejto zmeny bol návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu. Zoči-voči tejto realite sa obracia k Európe ako k partnerovi, ktorý dokáže chrániť ich ekonomiku, bezpečnosť a dokonca aj hranice.Zmenila sa aj stranícka politika. Brexit spôsobil Labour Party hlbokú krízu, pretože rozdelil jej progresívnych voličov a odhalil, že strana nemá jasnú alternatívnu víziu. Dnes je však vzťah k Európe jednou z mála tém, ktorá starú labouristickú koalíciu opäť spája.Deväť z desiatich bývalých labouristických voličov, ktorí prešli k Zeleným, a osem z desiatich tých, ktorí podporili Liberálnych demokratov, chce návrat do Únie. Dokonca aj medzi voličmi, ktorí odišli ku krajne pravicovej strane Reform UK, je najväčšia skupina takých, ktorí by dnes v novom referende hlasovali za opätovné členstvo.Práve preto sa dnes v Labour Party vedie čoraz intenzívnejšia diskusia o tom, či opustiť opatrnú oficiálnu líniu, ktorá hovorí len o „reštarte“ vzťahov s Európou. Ľudia chcú zásadnejšiu zmenu. A tento tlak môže napokon priviesť otázku členstva v Únii späť do centra politickej debaty.Aj na strane Únie sa situácia mení. Európania podobne ako Briti chápu, že Donald Trump, Vladimir Putin a Si Ťin-pching zásadne zhoršili medzinárodné prostredie. Namiesto premýšľania o tom, ako Britániu potrestať, sa čoraz viac pýtajú, ako by nové partnerstvo cez Lamanšský prieliv mohlo poslúžiť ich vlastnej bezpečnosti.Uvažujú o tom, ako sa brániť vo svete, v ktorom sa Spojené štáty sťahujú do úzadia a Čína ich tlačí k deindustrializácii a strategickej závislosti. Od Poľska po Portugalsko by väčšina obyvateľov uvítala návrat Británie do Únie. Mnohí sa zároveň domnievajú, že aj Európska komisia by mala zmierniť svoje vlastné „červené línie“ a vytvoriť priestor pre užšie partnerstvo, najmä v oblasti bezpečnosti.Keď si teda pripomíname desiate výročie referenda, mali by sme sa pokúsiť uzavrieť aj politickú trhlinu, ktorú brexit v Európe otvoril.Premárnili sme priveľa času – a zbytočne. Na oboch stranách Lamanšského prielivu si verejnosť želá nový model vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom pre tridsiate a štyridsiate roky tohto storočia. Rezignácia Keira Starmera dáva Labour Party príležitosť obnoviť svoju voličskú koalíciu. A európski lídri, ako napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron, by si mali uvedomiť, že napraviť škody spôsobené brexitom by bol historický úspech.Ak dnešní politici využijú príležitosť, ktorú im ponúkajú vlastní voliči, zatrpknutosť poslednej dekády sa raz môže javiť len ako historická anomália.Politické elity však musia dobehnúť verejnú mienku. Európa dnes potrebuje štátnikov, nie cynické politické kalkulácie. Zabudnime na červené línie. Európa sa musí stať skutočným politickým spoločenstvom, schopným odolať tlakom novej éry globálneho neporiadku.© Project Syndicate www.project-syndicate.org
