Čo ak by existoval dostupný a bezpečný spôsob, ktorý môže onkologickým pacientom pomôcť lepšie zvládať liečbu, udržať si silu, znížiť únavu, a pri niektorých diagnózach zrejme aj zlepšiť dlhodobú prognózu?
Článok pokračuje pod video reklamou
Súčasná veda čoraz jasnejšie ukazuje, že takýmto nástrojom môže byť pravidelný a odborne vedený pohyb. Nemal by zostať iba všeobecnou radou typu „viac sa hýbte“, ale prirodzenou súčasťou komplexnej onkologickej starostlivosti, podobne ako výživa, rehabilitácia či psychologická podpora.Doposiaľ jeden z najsilnejších klinických dôkazov o tom, že štruktúrované cvičenie môže ovplyvniť aj samotnú prognózu ochorenia, priniesla štúdia CHALLENGE, publikovaná v roku 2025 v odbornom časopise The New England Journal of Medicine. Týkala sa pacientov s diagnostikovaným karcinómom hrubého čreva v štádiu III alebo vo vysokorizikovom štádiu II.„Pohyb v žiadnom prípade nemá byť náhradou štandardnej onkologickej liečby. Dnes ho však už nemôžeme vnímať iba ako všeobecnú radu, že pacient by sa mal trochu viac hýbať. Pri správnom nastavení ide o podpornú medicínsku intervenciu, ktorá môže zlepšiť toleranciu liečby, fyzickú výkonnosť, únavu, psychický stav a pri niektorých diagnózach pravdepodobne aj dlhodobú prognózu,“ približuje pre SME aj športový vedec a tréner Viktor Oliva, ktorý sa špecializuje na pohybové programy pre onkologických pacientov.Keď takýto pacient začne primerane a systematicky cvičiť, v tele sa aktivuje viacero procesov naraz, pokračuje.„Pohyb ovplyvňuje zápalové a metabolické prostredie organizmu, inzulínovú senzitivitu, svalovú hmotu, imunitné funkcie aj celkovú odolnosť pacienta voči záťaži liečby. Zjednodušene povedané, pravidelný pohyb pomáha meniť vnútorné prostredie tela tak, aby bolo menej priaznivé pre procesy podporujúce rast a návrat nádoru. Neznamená to, že cvičenie rakovinu lieči samo osebe, ale môže významne podporiť organizmus počas liečby aj po nej,“ vysvetľuje odborník.Kým medzinárodné odborné spoločnosti už čoraz častejšie hovoria o štruktúrovanom cvičení ako o súčasti modernej onkologickej starostlivosti, a pri vybraných pacientoch s karcinómom hrubého čreva sa dostáva aj do klinických odporúčaní Európskej spoločnosti pre klinickú onkológiu (ESMO), slovenská systémová realita v tomto smere zatiaľ zaostáva.
