EÚ sa prikláňa k tvrdšiemu postoju voči Číne, dohoda na konkrétnych opatreniach zatiaľ chýbaEurópa sa snaží získať kontrolu nad svojimi dátami, začína zložitá diskusia o „cloudovej suverenite“Brexit viac poškodil britský vývoz do EÚ, než európsky do Spojeného kráľovstva
Článok pokračuje pod video reklamou
1. EÚ sa prikláňa k tvrdšiemu postoju voči Číne, dohoda na konkrétnych opatreniach zatiaľ chýbaVieme, že rastúca hospodárska dominancia je problém, rastie ochota brániť sa tvrdšie, tušíme, čo by sme mohli robiť, no bojíme sa dôsledkov. Tak by sa dal zhrnúť výsledok summitu EÚ, pokiaľ ide o ekonomické vzťahy s Čínou.O čo ideJednou z hlavných tém summitu lídrov bola európska konkurencieschopnosť. Inak povedané: čo môže EÚ urobiť s rastúcou dominanciou Číny? Hlavným problémom je vysoký deficit vzájomného obchodu, ktorý presiahol minulý rok bilión eur, a tlak lacného, štátom dotovaného čínskeho importu.V čom je problémAkákoľvek snaha obmedziť dovoz z Číny môže vyvolať tvrdú reakciu Pekingu. Kontrola nad vývozom strategických nerastov a technológií mu dáva silnú vyjednávaciu pozíciu. Okrem toho, hoci európski producenti čelia na čínskom trhu mnohým bariéram, stále je pre nich lukratívny. Odvetné čínske clá by mohli poškodiť európsku ekonomiku.Všeobecné ochranné opatrenia ako clá sú neutrálne: zvýšenie ciel na dovoz ocele, ktoré vstúpilo do platnosti začiatkom mesiaca, postihne aj producentov v Británii, Švajčiarsku, či Indii.V čom vidno posunV diskusiách o Číne sú hlasné dva tábory: Prvým je ofenzívne krídlo vedené Francúzskom a Európskou komisiou pod vedením Ursuly von der Leyenovej. Presadzuje nekompromisnú líniu a žiada okamžité zavedenie vysokých ciel na čínske elektromobily, batérie či solárne panely. Francúzi tvrdia, že Európa musí stratiť naivitu a premeniť svoj jednotný trh na hospodársku pevnosť.Proti nim stojí opatrné krídlo, kde má hlavné slovo Nemecko spolu so Švédskom. Pre tieto exportne orientované krajiny je kľúčový nemecký automobilový priemysel. Koncerny ako Volkswagen, BMW či Mercedes-Benz predávajú v Číne podstatnú časť svojej produkcie a vlastnia tam miliardové závody. Berlín sa preto obáva odvetných opatrení Pekingu – či už formou čínskych ciel, zablokovania prístupu na tamojší trh, alebo stopnutia dodávok kritických surovín, čo by pre nemeckú ekonomiku znamenalo vážny zásah.Popri nich existuje tretí, pragmaticko-investičný tábor, v ktorom je Maďarsko a časť južnej Európy, napríklad Grécko. Čínu primárne ako strategického investora a zdroj kapitálu na výstavbu nových fabrík na elektromobily a batériové komponenty.Diskusia sa však posúva a už aj z Nemecka počuť volania po ochrane domáceho priemyslu. „Nemôžeme stáť nečinne, keď iní nerešpektujú spoločné pravidlá,“ povedal kancelár Merz.Potvrdzujú to aj závery summitu: lídri EÚ vyzvali Komisiu, aby zhodnotila potenciál existujúcich nástrojov na ochranu pred hospodárskou silou Číny a „eventuálne“ pripravila nové.Na čom nie je dohodaNa to, ako všetky tieto plány naplniť. Nateraz lídri vyzvali Komisiu, aby preskúmala efektívnosť existujúcich nástrojov (ochranné clá, kvóty, cielená podpora pre európskych producentov) a prípadne navrhla nové opatrenia.K téme sa lídri vrátia na októbrovom summite.V praxi to znamená, že hoci priemysel bije na poplach a Komisia žiada okamžité clá, politická nezhoda medzi jednotlivými štátmi zatiaľ bráni prijatiu asertívnejších riešení. Výsledkom je časový odklad, nie jednoznačná odpoveď na ázijskú konkurenciu.2. Európa sa snaží získať kontrolu nad svojimi dátami, začína zložitá diskusia o „cloudovej suverenite“Americké firmy kontrolujú asi 70 percent európskeho cloudového trhu. To je problém hneď z dvoch dôvodov: je to ďalšia oblasť digitálnych technológií, v ktorej Európa zmeškala vlak a spoľahla sa na vonkajších dodávateľov. Okrem toho, európske dáta podliehajú zahraničnej jurisdikcii, ktorá môže byť v rozpore s európskymi pravidlami.Príkladom môže byť americký CLOUD Act, ktorý dáva úradom možnosť vynútiť si prístup k akýmkoľvek dátam u amerických cloudových poskytovateľov. Bez ohľadu na to, kde sa fyzicky nachádzajú servery.Presunutie dát na „európsky cloud“ je tak súčasťou digitálnej suverenity, ktorú sa snaží EÚ budovať. Na začiatku júla predstavila Komisia návrh Aktu o rozvoji cloudu a AI (CADA).Čo obsahuje návrhIniciatíva je mixom vytvárania trhu pre európske cloudové služby a regulácie poskytovateľov z tretích krajín.Odstupňovaná cloudová suverenita: Cloudové služby rozdeľuje do štyroch úrovní. Na prvej stačí, aby boli dáta uchované fyzicky v EÚ, pričom ich bezpečnosť garantuje samohodnotenie. Na vyššom stupni budú potrebné nezávislé audity, poskytovateľ cloudu musí demonštrovať nezávislosť prevádzky od tretej strany a transparentný dodávateľský reťazec.O stupeň vyššie musí mať cloudová firma väčšinové európske vlastníctvo aj manažérsku kontrolu, riadiaci personál musí plniť dané kritériá. Najvyšší stupeň cloudových služieb, určený pre najcitlivejšie dáta, vyžaduje úplnú európsku kontrolu nad dodávateľským reťazcom a vylúčenie vplyvu jurisdikcií mimo EÚ.Povinné zníženie rizík pre verejný sektor: Vládne a európske inštitúcie urobia povinný audit cloudových služieb. V prípade rizika do 12 mesiacov migrujú k poskytovateľovi plniacemu bezpečnostné podmienky. Akt tiež predpokladá diverzifikáciu cloudových služieb.Stavba dátových centier: Do 5 až 7 rokov chce Únia strojnásobiť kapacitu vlastných dátových centier. Prostriedkom je aj zrýchlenie povoľovacích konaní.Čo to bude znamenaťHlavným cieľom iniciatívy je podporiť európske cloudové firmy. Prísnejšie bezpečnostné pravidlá by im mali priniesť najmä zákazníkov z verejného sektora. Popri tom sa zvezú aj investori do fyzickej infraštruktúry: dátových centier.V čom bude problémHlavnou otázkou bude, ako prísne má byť „suverenita“ chápaná. Zástancovia „digitálnej autonómie“ požadujú praktické vylúčenie mimoeurópskych firiem z uchovávania a spracovania citlivých verejných či firemných údajov. Cieľom má byť v EÚ umiestnená, vlastnená aj kontrolovaná infraštruktúra, imúnna voči zasahovaniu zahraničných pravidiel.Pragmatický tábor tvrdí, že Únia dnes nemá dostatočné kapacity na uchovávanie dát v objemoch potrebných pre rozvoj AI. Za dôležitejšie než to, odkiaľ firma pochádza, považujú „operačnú suverenitu“: schopnosť a ochotu firmy ochrániť európske dáta pred zásahmi zvonku.Rozdiel sa ukazuje aj v prístupe dvoch najväčších európskych krajín: Francúzsko presadzuje prísne pravidlá suverenity, Nemecko chce opatrnejší prístup.Čo bude nasledovaťO návrhu Komisie bude teraz rokovať Európsky parlament a členské krajiny v Rade. Očakáva sa, že nový rámec bude schválený a vstúpi do platnosti niekedy koncom roka 2027.Ďalšie správyEurópske banky by mali prijímať vyššie riziko, Komisia navrhne odstránenie bariér pre cezhraničné pohyby kapitálu. Správa o konkurencieschopnosti bankového sektora, ktorú čoskoro zverejní Komisia, by mala vyzvať banky, regulátorov aj audítorov ku „kultúrnej zmene“ a väčšej ochote prijímať riziko. V Bruseli sa opakovane ozývajú hlasy na reformu pravidiel, vytvorených po finančnej kríze v roku 2008, ktorá by bankám viac rozviazala ruky pri investovaní či poskytovaní úverov. Jedným z konkrétnych návrhov v pripravovanej správe má byť odstránenie bariér pre cezhraničný pohyb kapitálu medzi bankami v EÚ.Európsky parlament podporil obchodnú dohodu so Spojenými štátmi. Po hlasovaní môže EÚ znížiť clá na americké poľnohospodárske a priemyselné výrobky, čo je jednou z hlavných podmienok implementácie dohody. Spojené štáty zas dohoda zaväzuje obmedziť clá na import z EÚ na 15 percent. Len začiatkom týždňa však prezident Trump pohrozil zvýšením cla na francúzske vína v odpovedi na trojpercentné clo na digitálne služby, ohlásené Parížom.Napriek americko-iránskej dohode zotavovanie trhu s energiami bude trvať dlhšie, varuje Medzinárodný menový fond. Pre pretrvávajúce problémy s dodávkami energií fond znížil odhady globálneho hospodárskeho rastu.Komisia pokračuje v plánovanom znižovaní počtu bezplatných emisných povoleniek. Súhlasila však so zrýchlením hodnotenia systému obchodovania s emisiami (ETS), ktoré môže viesť k zmene emisných regulácií.V prvom štvrťroku narástla cena práce na Slovensku medziročne o 5,6 percenta. Rast ceny práce je u nás nad priemerom EÚ aj eurozóny. Rast miezd na Slovensku ťahajú najmä nemzdové náklady zamestnávateľa, ich zvyšovanie predbieha mzdy o približne pol percentuálneho bodu. V priemere EÚ aj eurozóny je to naopak: rýchlejšie rastú mzdy.
