Autor je vydavateľom euBriefPred pár dňami dala Európska komisia spoločnosti Google pokutu za porušenie pravidiel, ktoré majú firmám zabrániť v zneužívaní dominantného postavenia na trhu. Celé by to mohla byť len jedna z mnohých epizód v regulácii jednotného trhu. Spôsob, akým sa do veci vložil Donald Trump, však z nej robí ďalší názorný príklad, prečo sa potrebujeme zbaviť závislosti od zahraničných digitálnych technológií.
Článok pokračuje pod video reklamou
Najskôr stručne k prípadu Google. V skutočnosti ide o dve pokuty (460 a 430 miliárd eur), obe sa týkajú podobného problému. Google podľa Komisie zneužíva svoje postavenie v segmente trhu na oslabenie konkurencie a zvýhodnenie vlastných služieb v iných oblastiach.Deväťsto miliónov vyzerá ako vysoká suma, v skutočnosti ide o 0,22 percenta ročných príjmov spoločnosti Alphabet, pričom Eurokomisia má možnosť pokutovať až do desiatich percent globálneho obratu.V roku 2023 dostala Meta sankciu 1,2 miliardy eur za porušenie ochrany osobných údajov, v roku 2024 Apple pokutu 1,8 miliardy eur za blokovanie konkurenčných streamovacích služieb a v roku 2018 bola pokuta pre Google za zneužitie trhového postavenia až 4,1 miliardy eur.Americké firmy na európskych digitálnych trhoch dominujú, preto je prirodzené, že väčšina pokút dopadla na ne. Nevyhli sa im však ani ich čínski konkurenti: TikTok dostal za nesprávne spracovanie údajov detí pred troma rokmi pokutu 345 miliónov eur, pred pár dňami dostala 550-miliónovú pokutu Alibaba za nedostatky pri odstraňovaní škodlivých a nelegálnych produktov zo svojho elektronického trhoviska.Pravidlá chránia spotrebiteľa a konkurenciuBez ohľadu na korporátne PR a interné kódexy (v tom googlovskom kedysi na poprednom mieste figurovala zásada „Don’t be evil / Nebuď zlý“, neskôr nahradená frázou „Do the right thing / Rob správnu vec“), primárnym záujmom digitálnych firiem je zisk.Ak je to možné, maximalizujú ho aj potláčaním konkurencie a rozširovaním pozícií na ďalšie segmenty trhu. Ak im to pravidlá nedovoľujú, môžu sa pokúsiť pohybovať na ich hrane a riskovať pokutu. Alebo sa pokúsia pravidlá zmeniť.V Európe robia obe veci. A pokiaľ ide o zmenu pravidiel, investujú do nej nemalé peniaze.Lobingový rozpočet digitálnych firiem v Únii presiahol 150 miliónov eur. To je viac, než do lobingu dáva akýkoľvek iný sektor vrátane bánk, energetických firiem či chemického priemyslu. Takmer polovica z tej sumy pripadá na desať najväčších korporácií.Prudký nárast rozpočtu na lobing v posledných rokoch súvisí práve s nárastom snáh o reguláciu v digitálnom sektore.Na lobingu nie je nič zlé, pokiaľ sa robí legálnym spôsobom. Problémom je, že od začiatku minulého roka je spojený s tlakom Bieleho domu. Donald Trump aj ďalší predstavitelia súčasnej exekutívy opakovane kritizovali európske digitálne pravidlá a žiadajú ich zmenu. Pokuty označil Trump za formu „dane“ pre americké firmy a po poslednej pokute pre Google sa vyhráža odvetnými clami.Politický obchodDôvody sú zrejmé. Donald Trump sa stal spojencom amerických digitálnych gigantov. Niekde je dôvodom prekrývanie politických a ekonomických záujmov: napríklad pri odmietaní regulácie nenávistného obsahu a dezinformácií na sociálnych sieťach.Inde ide predovšetkým o obchod. Firmy a ich majitelia venovali stovky miliónov dolárov na Trumpove kampane, jeho projekty či podporu kandidátov hnutia MAGA v rôznych voľbách. Najznámejším a najväčším podporovateľom je Elon Musk, no desiatkami miliónov prispeli aj ďalší.Americký prezident dnes vystupuje ako ochranca ich záujmov. Európsky trh je pre americké digitálne firmy kľúčový – mimo Spojených štátov je ich najväčším odbytišťom. Firmy a spotrebitelia v Európskej únii každoročne minú na americké digitálne služby približne 265 miliárd eur.Za posledné desaťročie si však členské štáty aj inštitúcie Únie čoraz viac uvedomovali potrebu tento trh regulovať: chrániť spotrebiteľov, podporovať hospodársku súťaž a inovácie a zároveň zabrániť tomu, aby firmy bez primeraného zdanenia vyvádzali zisky mimo Európy. Výsledkom bola séria nových digitálnych pravidiel, snaha obmedziť využívanie medzier v daňových systémoch, hoci len čiastočne úspešná, a napokon aj pokuty pre firmy, ktoré tieto pravidlá odmietajú dodržiavať.Bol by to v podstate tradičný spor o podobu regulačného prostredia. No digitálne firmy urobili mimoriadne sporný politický obchod. Na presadenie záujmov sa spojili s politickými silami, ktorých cieľom je oslabenie až rozpad Únie. A to už je pre Európu strategický problém.Strategický záujemNavyše, digitálny sektor nie je len jednou z oblastí ekonomiky. Digitálne dáta sú strategickou surovinou. Kapacity zbierať ich, uchovávať, spracúvať a využívať (napríklad na vývoj nových produktov a služieb) sú rozhodujúce pre ekonomickú konkurencieschopnosť. Nehovoriac o vplyve, ktorý má šírenie informácií v digitálnom priestore na politickú a spoločenskú solidaritu.Nemôžeme si dovoliť, aby kontrolu nad nimi mali mimoeurópski hráči. Neznamená to úplné technologické odrezanie Európy. Na európskom trhu budú pôsobiť aj americké, čínske a iné zahraničné firmy. No ich silné postavenie je rovnako rizikové ako jednostranná závislosť od dovozu energií či strategických nerastov.Z krátkodobého hľadiska to znamená nedovoliť Trumpovi (ani inej vláde) diktovať pravidlá na európskom digitálnom trhu. Z dlhodobého hľadiska to znamená investície do rozvoja európskych alternatív.
