Tento článok bol publikovaný v júnovom vydaní magazínu Historická revue. Časopis kúpite v stánkoch po celom Slovensku, ale kvalitné čítanie si viete predplatiť aj domov, čím podporíte našu prácu.S rokom 1776 môžeme spojiť dve dôležité udalosti, ktoré v nasledujúcich dvoch storočiach foromovali podobu sveta. Spojené štáty vyhlásili nezávislosť a zároveň vyšla aj základná kniha ekonómie Bohatstvo národov od Adama Smitha. Obe sú pritom vzájomne späté, americká ekonomika sa totiž v praxi najviac priblížila Smithovým ideálom a najdlhšie pri nich zotrvala.
Článok pokračuje pod video reklamou
Keď americkí otcovia zakladatelia prijali Deklaráciu nezávislosti, istý škótsky vedec práve zakladal ekonomickú vedu. Adam Smith, učiteľ etiky, teológie, filozofie práva a morálnej filozofie na univerzite v Glasgowe dokončoval svoju dlhú, 900-stranovú knihu s názvom Pojednanie o podstate a príčinách bohatstva národov. Tá sa stala základným dielom novej ekonomickej vedy a Smith sa považuje za zakladateľa tejto vedeckej disciplíny, ako aj ideologického smeru nazývaného klasický liberalizmus.
Smithove dielo je výnimočné v tom, že jeho myšlienky a zistenia sú v drvivej väčšine stále platné, ekonomická veda ich následne skôr ďalej rozvíjala, ale skoro nikdy nepoprela. Očami „nestranného pozorovateľa“ – ako sám seba tituloval – veľmi jasne videl hybné sily spoločnosti a ekonomického rozvoja a presne opisoval okolitý svet. Správne odhadol aj ekonomický potenciál budúcich Spojených štátov, keď v Bohatstve národov písal: „Ale neexistujú kolónie, v ktorých by bol pokrok rýchlejší ako pokrok anglických kolónií v Severnej Amerike. Dostatok úrodnej pôdy a sloboda v správe vlastných záležitostí sú pravdepodobne dvoma základnými príčinami prosperity nových kolónií.“Tu hneď narazíme na jeden z mnohých paradoxov: Američania koncom 18. storočia žili v najslobodnejšej krajine sveta, v britskom impériu so značnou samosprávou, napriek tomu sa však vzbúrili pre ešte väčšiu slobodu a podiel na správe vlastných záležitostí. Otcovia zakladatelia, keď sformulovali deklaráciu nezávislosti a neskôr americkú ústavu, akoby vychádzali aj zo Smithových myšlienok. Všeobecne môžeme tvrdiť, že neexistuje iná významná ekonomika, ktorá by sa tak priblížila k Smithovým ideálom a vytrvala pri nich tak dlho a konzistentne ako ekonomika USA. Samozrejme, počas neskoršieho vývoja boli aj značné odchýlky, a začiatkom 21. storočia Amerika s rozsiahlym sociálnym štátom, obrovskou byrokratickou mašinériou a neustále sa rozrastajúcimi vládnymi reguláciami sa dostala dosť ďaleko od Smithových predstáv, najmä čo sa týka úlohy vlády v ekonomike. Avšak stále k nim bola najbližšie spomedzi všetkých významných vyspelých ekonomík sveta. Najväčší paradox súčasnej doby je, že administratíva prezidenta Donalda Trumpa podkopáva základné princípy, na ktorých americká ekonomika stála, a tým rúca piliere úspechu, ktoré urobili zo Spojených štátov ekonomickú superveľmoc.
