Tento článok bol publikovaný v júnovom vydaní magazínu Historická revue. Časopis kúpite v stánkoch po celom Slovensku, ale kvalitné čítanie si viete predplatiť aj domov, čím podporíte našu prácu.Po ukončení zasadaní Prvého kontinentálneho kongresu a zverejnení jeho reakcie na kroky britskej vlády vo veci správy kolónií sa začali kolonisti radikalizovať a ozbrojovať. Dovtedajšie napätie sa rýchlo premenilo do otvorených vystúpení a prvých násilných konfliktov. Rodiaci sa americký národ stál pred voľbou – alebo sa podriadiť, alebo sa postaviť proti vojenskej britskej presile.
Článok pokračuje pod video reklamou
V Massachusetts, ale aj v ďalších kolóniách začali spontánne vznikať jednotky milícií. Ich členovia, bežní farmári, remeselníci a obchodníci si zaobstarali zbrane, pušný prach a muníciu a začali sa organizovať do oddielov tzv. minutemanov. Názov odkazuje na to, že sa mali na výzvu veliteľa čo najrýchlejšie zhromaždiť („do jednej minúty“).
Generál Gage, poverený správou „odbojnej“ kolónie Massachusetts, varoval vládu v Londýne pred vznikajúcimi oddielmi milícií a žiadal doplniť stav britských vojakov v severoamerických kolóniách na viac ako dvojnásobok, teda na 20 000 mužov. Aj vláda v Británii na čele s kráľom Jurajom III. si začiatkom roku 1775 uvedomila, že konflikt s kolóniami sa vyhrotil do neriešiteľnej situácie, ktorá už nemohla byť podceňovaná či zľahčovaná. Ako americkí kolonisti správne predpokladali, vláda v Británii sa rozhodla riešiť vzniknutú situáciu silou zbraní. Vláda sa však mylne domnievala, že spacifikovaním Bostonu, prípadne kolónie Massachusetts ako predpokladaného ohniska vzbury vyrieši dlhotrvajúci spor s kolóniami. Nasledujúci vývoj mal dosvedčiť opak.
