Tento článok bol publikovaný v júnovom vydaní magazínu Historická revue. Časopis kúpite v stánkoch po celom Slovensku, ale kvalitné čítanie si viete predplatiť aj domov, čím podporíte našu prácu.Už menej sa však vie, že britské kolónie a aj neskoršie rané USA boli tiež miestom vedeckých a technologických objavov, z ktorých mnohé sú spojené s menom jedného z najzaujímavejších otcov zakladateľov, legendárneho Benjamina Franklina. Pozrime sa teraz na to, čo všetko dala „divočina“ civilizovanému svetu.
Článok pokračuje pod video reklamou
Otec zakladateľ v búrkovom mračne nápadovBenjamina Franklina, narodeného 17. januára 1706 v Bostone, môžeme bez preháňania označiť za renesančného človeka. Bol tlačiarom, vydavateľom, spisovateľom, politickým filozofom, diplomatom a štátnikom. Je tak, a to v silnej konkurencii, najfarbistejšou postavou spomedzi všetkých otcov zakladateľov USA. Preslávil sa tiež ako milovník ženskej spoločnosti a autor mnohých známych bonmotov.
Franklin bol slávny už za života a jeho osobná povesť zohrala dôležitú úlohu v kľúčovej záležitosti: presvedčiť Francúzsko, aby v roku 1778 s Američanmi uzavrelo spojenectvo. Teraz sa však na neho pozrieme ako na vedca a vynálezcu, ktorý si z princípu (pretože považoval za správne, aby slúžili ostatným ľuďom) žiadny zo svojich početných objavov nedal patentovať. Bol jedným z prvých, ktorí prijali koncept vlnovej dĺžky svetla podľa teórie Christiaana Huygensa, zatiaľ čo vo vedeckej komunite stále prevažovala Newtonova korpuskulárna teória, podľa ktorej sa svetlo skladá z drobných guľôčok pohybujúcich sa veľkou rýchlosťou. Už v 40. rokoch 18. storočia začal experimentovať s vtedy úplne novým fenoménom, elektrinou. Inšpirovalo ho stretnutie s potulným vedcom Archibaldom Spencerom, ktorý používal elektrostatické výboje pri svojich prezentáciách.Franklin ako prvý elektrinu označil za kladnú a zápornú a v roku 1748 skonštruoval kondenzátor, ktorý nazval „elektrickou batériou“ (hoci dnes by sme voči takémuto označeniu mali výhrady). Použil pritom 11 plátov skla, ktoré premiešal s plátmi olova, zavesil ich na hodvábne nitky a spojil drôtmi. Nahnevalo ho však, že experiment neviedol k praktickému výsledku a tak ako demonštráciu navrhoval večeru, počas ktorej by bol moriak zabitý elektrickým výbojom a následne opekaný na elektrickom ražni. Vyskúšal to a tvrdil, že mäso je po takomto spracovaní výnimočne mäkké. Počas jedného z takýchto experimentov dokonca utŕžil elektrický úder.
