Autor pracuje v Ústave medzinárodných vzťahov v PraheSúdiac podľa výrokov amerického prezidenta v priebehu posledných mesiacov, v Iráne nemal zostať kameň na kameni. A predsa to vyzerá na úspech Teheránu.
Článok pokračuje pod video reklamou
Americko-iránske memorandum o porozumení má 14 bodov. Vďaka obratne zvoleným formuláciám uskutočnenie väčšiny z nich závisí od konečnej mierovej dohody. Zrušenie všetkých obchodných sankcií, obmedzenie iránskeho jadrového programu a 300-miliardový investičný balík v prospech Iránu sú preto realistické asi ako dokončenie diaľnice do Košíc. Stačí tak venovať pozornosť len piatim bodom zo štrnástich. Zvyšok je diplomatická želatína. V prvom rade memorandum zaväzuje Izrael rešpektovať územnú celistvosť a suverenitu Libanonu. Už len predstava, že sa niekto v Tel Avive bude riadiť nejakým dokumentom, bez toho aby ho vôbec podpísal alebo sa priamo podieľal na jeho dojednaní, je sama osebe odvážna. Ak sa Izrael naozaj z Libanonu stiahne, bude to veľký úspech Teheránu. A ak to Tel Aviv neurobí, bude môcť Irán poukazovať na nedodržiavanie podmienok memoranda. Futbalovou terminológiou 1:0 pre ajatolláha. Washington a Teherán sa tiež obojstranne zaviazali zrušiť námornú blokádu iránskych prístavov a umožniť voľnú plavbu cez Hormuzský prieliv. Vyzerá to na remízu. Akurát, že ten text obsahuje dôležité spresnenie o plavbe cez prieliv bez poplatku len prvých 60 dní. Hovorí tiež o dialógu medzi Iránom a Ománom, ktorý má zadefinovať budúce poskytovanie služieb spojených s plavbou cez Hormuz. Ak toto nie sú zadné dvierka pre zavedenie mýta, tak na Kriváni porastú pomaranče. Skeptik by povedal 2:0. Najlepšou časťou memoranda je však okamžité uvoľnenie amerických sankcií na export iránskej ropy a ropných produktov. Sankcií, ktoré boli zavedené pred 15 rokmi, zrušené pôvodnou dohodou o iránskom jadrovom programe a znovuzavedené Trumpom po jeho odstúpení od danej dohody v roku 2018. Sprístupnenie zmrazených iránskych aktív v zahraničí je popritom asi len bonus za ochotu. Kontumačná prehra 3:0. Človek by mal, samozrejme, chápať kontext. Ropa nad 90 dolárov za barel škrtí svetovú ekonomiku a dopravná zápcha tankerov v Perzskom zálive jej tiež nepomáha. Inflácia stúpa. Európska centrálna banka v snahe rastúce ceny spomaliť preto pred pár dňami zvýšila úrokové sadzby prvýkrát za tri roky. Americká obdoba centrálnej banky sadzby ešte nezmenila, ale na ich očakávané znižovanie už otvorene rezignovala. A do toho ešte idú novembrové voľby do Kongresu. Darmo sme tak vybombardovali, čo sa dalo. Darmo sa polovica iránskeho vedenia pobrala nedobrovoľne na onen svet. Na bojisku síce Spojené štáty vyhrali, lebo mali najväčšie kladivo, ale čo z toho, keď Irán nie je klinec, po ktorom stačí trieskať. Slovami klasika, ešte jedno takéto víťazstvo, a môžeme to zabaliť.
