Udalosť I. Trumpovo iránske memorandum. Na analýzu niet priestoru, avšak ak nie hlavu na klát, tak polročné honoráre dáva autor na to, že ak si túto paródiu na memorandum Trump prečíta po sebe ešte dva-trikrát – ak ho vôbec čítal raz –, tak ho odvolá aj on sám.
Článok pokračuje pod video reklamou
Ak sú uniknuté informácie pravdivé, tak napríklad 300-miliardový fond na rekonštrukciu Iránu, pozastavenie sankcií, stiahnutie amerických jednotiek z regiónu do tridsiatich dní, rozmrazenie zadržaného majetku v zahraničí a ďalšie, je kapitulácia USA. Bez zmienky o uráne (teda bude sa rokovať o 60 dní), balistike, proxy spojencoch (Hizballáh, Hamas, Hútíovia). Nevedno, akú verziu „porozumenia“ s Iránom dostali, či majú v ruke, republikánski kongresmani naklonení Trumpovi, ich väčšinovo jednoznačné odmietanie je však zatiaľ najväčšou protitrumpovskou rebéliou. Trump asi už čosi tuší, jeho reč, že ak sa Irán nebude slušne správať, tak ho začne opäť bombardovať (k spôsobu zase dodal čosi nehorázne), signalizuje predovšetkým to, že na 60 dní reálneho prímeria treba zabudnúť. Čiže „úradné prímerie“ pre mediálnu spotrebu a US voličstvo, ale reálne pokračovanie toho čo doteraz – nálety, ostreľovanie tankerov a blokáda.Udalosť II. G7. Zásadné (radno) je nepreháňať, nezveličovať hlavné posolstvo z Evianu: Macron a spol. obrátili Trumpa k lepšiemu, asi ako sa obrátil sv. Pavol na ceste do Damasku. Teda k viac žlto-modrému videniu skutočnosti, ktorú zvyšok G7 – Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Kanada – jednoznačne vníma ako (sprostú, ničím nevyprovokovanú) ruskú agresiu.I preto, ako aj pre ďalšie prodemokraticko-protrhové rozhodnutia, sa dá G7 vnímať ako najvyšší orgán kolektívneho Západu. Napriek iste dôležitej skutočnosti, že „trumpovské“ USA v Eviane potvrdili príslušnosť k tomuto zoskupeniu, preháňať a vidieť v tom viac, než môže reálne byť, by bolo nemiestne už len preto, že jeden telefonát Putinovi (alebo od Putina) môže stačiť, aby sa Trump hneď obrátil na druhý bok. Dobrý náznak, že úplne obišiel vlastné prejavy sklamania a opovrhnutia európskymi členmi NATO (pre Irán), čoho sa šiesti z G7 veľmi obávali, môže byť i nepriaznivým znamením, že po piatich minútach diskusie s Putinom „zabudne“ aj na G7. Okrem Zelenského, ktorý Trumpovi hustil do hlavy, že Rusi už nestoja na výhru, mohli rozhodovať sľuby Britov i Francúzov (aj v zastúpení Škandinávie), že teraz, po uzavretí „prímeria“, pomôžu s Hormuzom. V každom prípade Evian sa nevydaril hlásateľom doktríny „Amerika na čele s Donaldom Trumpom prešla na stranu nepriateľa, na stranu Ruska“ (Francis Fukuyama). A pre iných velikánov – Carl Bildt, Timothy Snyder, Timothy Garton Ash – odkaz z Evianu znie, že aj antitrumpizmus (ktorý je, samozrejme, veľmi správnym nastavením) má určité mantinely.Udalosť SR: Nárendra Dámodardás Módí. Zle sa to píše, ale indický premiér v Bratislave je fakt úspechom zahraničnej politiky. Absolútne nejasné sú pohnútky, ktoré nakriatli hlavu najľudnatejšieho štátu sveta vystúpiť pred Parížom z lietadla v Bratislave, ale paradoxne v parite s obrovskou neštandardnosťou zahraničnej politiky na štyri strany je i zastávka lídra ázijskej mocnosti v bezvýznamnej, periférnej krajine strednej Európy. Rozumejme sa; čokoľvek vyjednávali a podpisovali s Ficom, je z perspektívy Indie nič. Módí je Ficovou marketingovou výhrou, prvým vážnym argumentom v prospech politiky „na štyri strany“. Prečo, načo tu pristával, čo hľadal v krajine, do ktorej India exportuje za (na seba) smiešnu jeden a pol miliardu dolárov, pričom import – teda slovenský vývoz – nie je štatisticky ani vyjadriteľný. Darmo nájdete kdesi cez Google, že dvesto miliónov, štatisticky je to také bezvýznamné, že do hlavy sa derú rôzne čudné vysvetlenia.Správny krok: Rozhodnutie Ústavného súdu. Chyba krásy je, že verdikt o povinnosti vlády okamžite ísť do parlamentu so žiadosťou o hlasovanie o dôvere mal Ústavný súd prijať skôr. Ak sa čosi má stať okamžite, respektíve existuje taká opcia, tak aj súd má konať tak, aby protiústavný stav trval čo najkratšie. Ale dobre, aspoň tak. Reálny politický význam by výrok mal v situácii, v ktorej by si Fico nebol istý „sedemdesiatšestkou“. Teraz už je – iné vysvetlenie, že sa výroku podriadil, neexistuje – takže hoci očakávania spestrila chvíľka napätia, udelená „dôvera“ celkom zmyje škandál, že „zásluhou“ vlády bol pol roka na Slovensku protiústavný stav.Neudalosť týždňa.Jubilant Pellegrini. Dva roky prezidenta sú vcelku dokonalý obraz politiky, ktorá ho dala zvoliť síce priamo, ale vernejšiu kópiu katastrofy by nedodala ani voľba v Národnej rade. Priemer (matka) všetkých priemerov, v lebke mongolsko-mandžuská step, funkcionárske frázovanie (postnomenklatúrna funkcionárčina), lojálny k rodnej strane a koalícii, „vládnutie“ symbolmi (symbolické „vládnutie“). Skutočná slovenská katastrofa.Objav týždňaElektronická osoba. Démonizovanie technológií sa deje na veľa spôsobov. Nespochybniteľné „vlákno“ diskusie – na rozdiel trebárs od toľko prežúvaného bodu singularity – je, že AI ako najrýchlejšie rastúce odvetvie, a to čo sa týka vývoja, ale aj ziskov (obrovských marží), mení paradigmy. Isté je, že plošné nasadenie robotov, golemov a iných existencií na základe AI je nezastaviteľné už len preto, že nesporne zvýši efektivitu práce. Zároveň s tým však hrozí aj dramatické zvyšovanie nezamestnanosti a (údajných) sociálnych nerovností, z čoho plynie takmer hmatateľné spoločensko-politické napätie. Snaha „tlmiť“ tieto hrozby vracia do futuristických debát aj raz už odvrhnuté idey. Trebárs základný nepodmienený príjem, ktorý by – na rozdiel od minulých experimentov – teraz mohol byť zdrojovaný zdanením všetkých kyborgov na trhu práce, ktorým by bol pridelený status „elektronickej osoby“. Strkať hodnotové znamienko k takejto novej identite si autor nedovolí, úplne nezrozumiteľná je mu však verzia, že elektronické osoby by museli platiť aj sociálne poistenie, a to by zahŕňalo aj zdravotné. Zdá sa ozaj evidentné, že vývoj je dramatický aj v lebkách štandardných sociológov či politológov. Alebo z tej AI už všetci bláznime – prečo nie je dobrá jedna daň, ktorú je možné ľubovoľne naťahovať?
