Motyka vystrelila. Asi sedemnásty štek Donalda Trumpa o blížiacej sa „skvelej“ dohode s Iránom má súvislosť s realitou. Povinná je však opatrnosť, Trump je Trump.Zvesť o podpise dohody vo Švajčiarsku však potvrdzujú všetky zdroje, takže cena ropy (opäť raz) padá a trhové sentimenty stúpajú. Zvedavosť autora, dokedy trendy vydržia, je však nemenná.
Článok pokračuje pod video reklamou
Na prípadnú otázku, prečo nie Pakistan, ale Švajčiarsko, keď sledujeme životný úspech diplomacie Islamabádu, rukolapná špekulácia pripomína toto: Trump, ktorý bude v Európe na summite G7, chce podpísať memorandum osobne. Ešte aj keď – a to je protokolárny takmer nonsens – na iránskej strane nebude mať funkčne rovnocenného partnera. Vraj aby ešte zvýšil globálny výtlak dokumentu. (Autorovi) sympatickejšia špekulácia znie, že Trump chce jednoducho vystupovať. Potľapkávať Peržanov po pleciach a kdekade, potriasať im rukami pred kamerami až do grimás od bolesti. To je Trump ako vyšitý.Je iste pravda, že Irán prišiel o loďstvo, letectvo i náboženské (islamistické) a vojenské „elity“, ktorých prvé dve poschodia dekapitovali USA a Izraelčania. Memorandum však znamená návrat do geopolitickej skutočnosti pred 28. februárom, čo je nepochybná porážka amerického prezidenta. V „situation room“ zrejme celkom zle vyhodnotili, že „casus belli“ – zničenie jadrového programu, eventuálne balistických rakiet Iránu – je fakticky nedosiahnuteľný, keďže proti ultimátnemu riešeniu použitím hrubej sily sa „ako jeden muž“ postavila vnútro- i zahraničnopolitická realita. Spomínate, čo za celosvetové pobúrenie vyvolalo vyhlásenie Trumpa o (potenciálnom) bombardovaní elektrární a mostov? V komunikačnej vojne, ktorú USA prehrali na hlavu, bolo nemožné prekonať taký masívny odpor. S ohľadom na midterms voľby mohlo byť porušenie sľubu „už žiadne vojny“ doslova samovražedné.Alfou a omegou pre celú zemeguľu je otvorenie Hormuzu, takže memorandum je prirodzene krížom-krážom svetom vítané. Odhliadnuc od Izraela, ktorý je nejasný, 60 dní „neboja“ je iba stanovenie rámca pre meritórne rokovania o jadrovom programe Iránu. Teda, to hovorí Trumpova propaganda, pričom je isté, že Teherán po preň dobrej skúsenosti debatovať o jadre a uráne vôbec nebude.Bezpečnostne a strategicky je memorandum len pauzou na nádych, zbytočné získavanie času pre neriešiteľné pokračovanie. Nič viac. Hoci Trump v kauze Hormuzu dostáva lekciu na motívy, akí dôležití sú spojenci, on ani koalícia celého Západu nič nezmôžu, keďže dohoda s islamistickými apokalyptikmi je nemožná diplomaticky, bez použitia sily. (Presne tak, ako to bolo nemožné s Hitlerom a Japoncami, a dnes pravdepodobne s Putinom.) Mudžahedíni a „revoluční gardisti“ to nemôžu „zabaliť“ ani z takpovediac existenciálnych príčin. Vzhľadom na obrovskú krutosť režimu by pre nich v prípade kapitulácie zostával iba osud líbyjských a sýrskych vykonávateľov moci.
