Od strachu z vracania a uzavretých priestorov až po paralyzujúcu úzkosť po vážnej dopravnej nehode. Kým kedysi museli pacienti v rámci expozičnej terapie čeliť svojim najväčším strachom výlučne naživo, dnes im k prvým krokom k uzdraveniu stačí pohodlné kreslo v ambulancii a špeciálne okuliare.
Článok pokračuje pod video reklamou
Psychológ MARTIN POLÁK patrí k nastupujúcej generácii odborníkov, ktorí do psychoterapie integrujú virtuálnu realitu. Tá dokáže mozog presvedčiť, že sa nachádza priamo v ohrozujúcej situácii, no zároveň mu poskytuje bezpečný priestor na nácvik zvládania úzkosti. V rozhovore vysvetľuje, kedy sa bežný strach mení na posttraumatickú stresovú poruchu, ako na naše telo vplývajú traumatické udalosti, ktorých sme boli iba svedkami, a prečo podľa neho zaostávajúca legislatíva brzdí využívanie moderných technológií v slovenskom zdravotníctve.
V rozhovore si prečítate:
Prečo sa prirodzený strach po nehode niekedy preklopí až do posttraumatickej stresovej poruchy.Ako dokáže silná fóbia vzniknúť aj u ľudí, ktorí nešťastie nezažili priamo na vlastnej koži.Ako v praxi funguje terapia vo virtuálnej realite a pri akých stavoch je najúčinnejšia.Aké technologické a psychologické limity má v súčasnosti využívanie simulácií v ambulancii.Prečo pacientom pri prekonávaní strachu pomáha sledovanie vlastných biologických ukazovateľov.Prečo umelá inteligencia v psychoterapii nikdy úplne nenahradí úsudok živého odborníka.
