Dohoda o znovuotvorení Hormuzského prielivu by mala byť podpísaná v piatok a Donald Trump si už gratuluje, že sa stal prvým americkým prezidentom, ktorý uzavrel mier s Iránom od islamskej revolúcie v roku 1979. To však nie je pravda. Je prvým prezidentom, ktorý zatiahol Spojené štáty do konfliktu s Iránom, a teda aj prvým, ktorý potreboval prímerie, aby ho zastavil. Mier, o ktorý sa usilovali jeho predchodcovia a ktorý sa im nepodarilo dosiahnuť, je stále v nedohľadne.
Článok pokračuje pod video reklamou
Na tom by nebolo nič hodné kritiky, keby útok na Irán postavil Spojené štáty do výrazne výhodnejšej vyjednávacej pozície, než v akej boli pred začiatkom bojov. O podmienkach tzv. memoranda o porozumení však vieme len málo, pretože zatiaľ neboli zverejnené, ale skutočnosť, že Iránci oslavujú a Izraelčania sú zhrození, naznačuje, že to tak nie je.Problémy zostanúReakcie oboch strán aj doterajšie oficiálne vyjadrenia naznačujú, že Trumpovi vyjednávači zatiaľ vyriešili len problémy, ktoré si prezident vytvoril sám. Patrí medzi ne potreba zbaviť sa iránskych zásob vysoko obohateného uránu, ktoré by zrejme neexistovali, keby Trump nezrušil jadrovú dohodu z roku 2015, alebo znovuotvorenie Hormuzského prielivu, ktorý bol uzavretý iba v dôsledku vojny, ktorú sa rozhodol viesť.Izrael je pobúrený, pretože nemal pri rokovaniach žiadne slovo, hoci je priamou stranou konfliktu. Zároveň nič nenasvedčuje tomu, že Trumpovo prímerie vyrieši problémy, pre ktoré Izrael do vojny vstúpil. Jadrová otázka má byť predmetom ďalších rokovaní až po nadobudnutí účinnosti prímeria. O ostatných sporných bodoch sa nehovorí vôbec.Ak sa dá súdiť podľa oblastí, v ktorých medzi stranami panuje zhoda, konečná dohoda bude musieť obsahovať najmenej štyri prvky: ukončenie všetkých nepriateľských akcií vrátane tých v Libanone, opätovné otvorenie Hormuzského prielivu pre lodnú dopravu, obnovenie rokovaní o jadrovom programe a uvoľnenie miliárd dolárov zmrazených iránskych aktív. Podmienky a harmonogram posledného bodu však zatiaľ nie sú jasné.Vyhlásenie úradu izraelského premiéra Benjamina Netanjahua z 11. júna bolo v podstate pripomenutím všetkého, čo memorandum ponecháva otvorené. „Premiér ocenil záväzok prezidenta Trumpa, že konečná dohoda dosiahnutá na záver rokovaní bude zahŕňať odstránenie obohateného jadrového materiálu, demontáž infraštruktúry na obohacovanie uránu, obmedzenia výroby rakiet a ukončenie iránskej podpory teroristických zástupných skupín v regióne.“Aj iránski vyjednávači musia dohodu predávať domácemu publiku, kde tvrdá línia odmieta akékoľvek zbližovanie sa so Spojenými štátmi. Neveria, že Washingtonu možno dôverovať, keď Spojené štáty a Izrael počas posledného kola jadrových rokovaní zabili najvyššieho iránskeho vodcu. Navyše sú presvedčení, že vojnu vyhrávajú.V snahe oslabiť domácu opozíciu zverejnila štátna agentúra Mehr vyjadrenia Mehdiho Mohammadiho, strategického poradcu iránskeho vyjednávacieho tímu, ako aj uniknutý návrh memoranda pozostávajúci zo štrnástich bodov.Mohammadi zdôraznil, že memorandum by po prvý raz obsahovalo americkú záruku kontroly nad izraelskými krokmi, čo považuje za mimoriadne významné. Zároveň tvrdí, že dohoda by Trumpa – autora politiky „maximálneho tlaku“ na Irán – zaviazala zrušiť hlavné ekonomické sankcie. A hoci memorandum zaväzuje Irán rokovať o znížení zásob vysoko obohateného uránu, ďalšie rokovania o iných častiach jadrového programu nie sú automatické. Vyžadovali by súhlas oboch strán. „Bez vzájomnej dohody nebudú žiadne rokovania,“ citovala ho agentúra Mehr.Niektoré ďalšie body uniknutého návrhu – napríklad vznik fondu na obnovu v sume 300 miliárd dolárov – pôsobia skôr ako iránsky zoznam želaní. Nič z toho, čo zatiaľ uviedli americkí predstavitelia verejne alebo v zákulisí, však nenaznačuje, že by sa Mohammadi mýlil v základných bodoch dohody. Ak ich vezmeme spolu, odrážajú nepríjemnú realitu: táto vojna bola prinajmenšom z pohľadu Spojených štátov strategickou chybou. Iránsky režim síce utrpel vážne škody, no zároveň získal väčší vplyv, než mal pred vojnou.Ešte viac ústupkovTrump kritizoval jadrovú dohodu z Obamovej éry, ktorú zrušil, pretože bola podľa neho len dočasná a úplne neodstránila iránsky program obohacovania uránu. Zároveň sa nezaoberala ďalšími hrozbami, ako sú balistické rakety či sieť regionálnych spojencov a ozbrojených skupín podporovaných Teheránom. Kritizoval ju aj za to, že výmenou za iránske ústupky priniesla uvoľnenie sankcií a návrat zmrazených peňazí. Tvrdil, že dokáže vyrokovať lepšiu dohodu.Zdá sa však, že memorandum podpísané v piatok zlyhá v rovnakých oblastiach. Navyše ponúka Iránu ešte viac ústupkov výmenou za oveľa obmedzenejšiu jadrovú dohodu. A to všetko preto, že Teherán dokáže držať svet ako rukojemníka hrozbou uzavretia Hormuzského prielivu.Možno to nezachráni nenávidený režim v Teheráne, keď sa situácia upokojí. Určite to však vytvorí ďalší zdroj nestability na Blízkom východe.Nemám pochybnosti, že memorandum bude podpísané. Pokračovanie vojny totiž neponúka realistickú perspektívu úspechu a náklady pre svetovú ekonomiku aj pre Trumpovu politickú budúcnosť by len rástli. Nejde však o mierovú dohodu, ktorá by nanovo definovala vzťahy medzi Spojenými štátmi a Iránom alebo priniesla regiónu stabilitu. Ide o predĺženie prímeria a dohodu o Hormuzskom prielive.Práve to je najvýraznejším dôkazom neúspechu tejto vojny: takmer všetky problémy, ktoré existovali pred jej vypuknutím, zostávajú nevyriešené a odsúvajú sa do budúcnosti.
