Autorka je profesorkou práva na University of Southern California.Ako sa stupňuje globálny súboj o prevahu v umelej inteligencii, rastie aj snaha zabezpečiť si technologickú suverenitu. Ešte skôr, než opadol rozruch okolo vstupu spoločnosti SpaceX na burzu, podľa médií administratíva Donalda Trumpa viedla rokovania s OpenAI a ďalšími poprednými vývojármi umelej inteligencie o možnosti, že by vláda pred ich vstupom na burzu získala majetkový podiel. V Číne zas štátom podporovaný Národný investičný fond pre umelú inteligenciu dokončuje rokovania o investícii do spoločnosti DeepSeek v jej prvom externom investičnom kole.

Článok pokračuje pod video reklamou

Na prvý pohľad tieto kroky naznačujú zbližovanie prístupov dvoch najväčších mocností v oblasti umelej inteligencie. Pri bližšom pohľade sa však ukazuje, že za nimi stoja veľmi odlišné predstavy o tom, ako dosiahnuť technologickú suverenitu.V Spojených štátoch sa začína formovať nezvyčajná koalícia politikov sprava aj zľava – od Donalda Trumpa až po senátora Bernieho Sandersa. Spája ich myšlienka, že verejný alebo štátny investičný fond by mohol zabezpečiť, aby sa na výhľadovo obrovskom bohatstve vytvorenom umelou inteligenciou podieľali aj bežní občania.Hoci takýto návrh môže znieť radikálne, nie je nereálny. Podobné myšlienky podporili aj spoločnosti OpenAI a Anthropic. Lenže v momente, keď štát získa podiel v spoločnosti vyvíjajúcej umelú inteligenciu, vzniká konflikt záujmov. Vláda si potom môže dvakrát rozmyslieť, či proti takej firme zasiahne v otázkach bezpečnosti, hospodárskej súťaže, regulácie obsahu alebo v iných oblastiach.Takýto model navyše môže vytvoriť firmy, ktoré budú „príliš veľké na to, aby mohli padnúť“. Finančná riaditeľka OpenAI Sarah Friarová už minulý rok vyvolala kontroverziu, keď naznačila, že federálna vláda by mohla pomôcť financovať výpočtovú infraštruktúru potrebnú na ďalší rozvoj umelej inteligencie. Kritici preto poukazujú na čínsku skúsenosť, na neefektívnosť štátnych investícií a na korupciu či plytvanie, ktoré sprevádzali štátom podporované fondy pre polovodičový priemysel ešte pred vznikom národného fondu pre umelú inteligenciu.Nalákať a už nepustiťKritika však prehliada významný posun v čínskej inovačnej stratégii. Najlepšie ju možno opísať ako „platformový štátny kapitalizmus“. Ako sme ukázali spolu s Alexom Yangom z London Business School, čínska vláda riadi svoj rozsiahly inovačný ekosystém podobne, ako veľké digitálne platformy riadia svoje siete používateľov a partnerov. Najskôr firmy priláka pomocou dotácií a ďalších stimulov. Potom reguluje ich vzájomné vzťahy a napokon zavádza prísne obmedzenia odchodu z ekosystému, aby si udržala konkurenčnú výhodu. Rovnaká logika platí aj pri štátnych investíciách.Skôr než sa pozrieme na fungovanie tohto modelu podrobnejšie, oplatí sa pripomenúť bežnú prax čínskych technologických gigantov. Investujú miliardy dolárov nielen s cieľom dosiahnuť finančný výnos, ale aj preto, aby budovali a posilňovali vlastné ekosystémy. Alibaba napríklad podľa dostupných informácií investovala do väčšiny popredných čínskych laboratórií umelej inteligencie vrátane Moonshot AI, MiniMax a Zhipu. Časť týchto investícií má podobu kreditov na cloudové služby, čím startupy pripútava k vlastnej cloudovej infraštruktúre. Podobný jav možno pozorovať aj v Spojených štátoch, kde Nvidia, Google a Microsoft investovali do najvýznamnejších vývojárov umelej inteligencie.Rovnakú stratégiu preberá aj čínsky národný fond pre umelú inteligenciu. Fond vznikol začiatkom roka 2025 s počiatočným kapitálom 60 miliárd jüanov, teda približne 8,2 miliardy dolárov. Peniaze pochádzali z tretej fázy rozsiahleho štátneho polovodičového fondu známeho ako Big Fund III.Práve jeho pôvod veľa napovedá o poslaní nového fondu. Tak ako bolo cieľom Big Fund III znížiť závislosť od zahraničných dodávateľov čipov a vybudovať odolnejší domáci ekosystém, aj nový fond sa riadi snahou o technologickú sebestačnosť. Investície preto smerujú do celého reťazca umelej inteligencie – od návrhu polovodičov až po konkrétne aplikácie.USA hrozí, že prijmú zastaraný systémV tomto kontexte možno plánovanú investíciu do DeepSeeku chápať ako nástroj platformového riadenia. Tým, že štát finančne podporuje dôležitého hráča v ekosystéme, môže zabezpečiť, aby vývoj jeho produktov zodpovedal širším strategickým záujmom krajiny. Čím viac budú modely DeepSeeku, ktoré sú otvorené a využívajú sa po celom svete, optimalizované pre domáce čipy, tým viac budú podporovať dopyt po čínskom hardvéri a motivovať vývojárov budovať aplikácie na čínskej technologickej infraštruktúre.DeepSeek sa týmto smerom už vydal. Pri vývoji najnovších modelov V4 úzko spolupracuje so spoločnosťou Huawei a podľa dostupných informácií boli tieto modely prispôsobené tak, aby fungovali na čipoch Ascend, ktoré predstavujú ako najlepšiu domácu čínsku alternatívu k produktom spoločnosti Nvidia.Bolo by preto naivné interpretovať investíciu štátu do DeepSeeku len ako podporu národného šampióna. Čína sa usiluje budovať širší ekosystém umelej inteligencie a zároveň zosúladiť vývoj DeepSeeku s ostatnými článkami technologického reťazca.Z toho vyplýva, že čínske štátne investície nemožno jednoducho odmietnuť ako ďalší príklad neefektívneho prideľovania zdrojov. Kým sa v Spojených štátoch vedie diskusia o tom, či a ako by mala vláda investovať do popredných spoločností v oblasti umelej inteligencie, čínsky systematický prístup ku kapitálovým investíciám si zaslúži oveľa väčšiu pozornosť.V opačnom prípade by sa mohlo stať, že Spojené štáty prijmú zastaranú verziu štátneho kapitalizmu práve vo chvíli, keď sa Čína posúva k jeho sofistikovanejšej podobe.Project Syndicate, 2026.www.project-syndicate.org