Americkí lídri v oblasti umelej inteligencie sa nedávno spojili a vyzvali vládu, aby neobmedzovala takzvané open-weight modely umelej inteligencie, teda modely, ktoré si môžu používatelia voľne stiahnuť a prevádzkovať na vlastných platformách. Tvrdia, že len tak budú schopní lepšie konkurovať modelom prichádzajúcim z Číny. Pridali sa všetci obvyklí hráči – Nvidia, OpenAI aj Alphabet, materská spoločnosť Googlu. Jedinou výnimkou je Anthropic.
Článok pokračuje pod video reklamou
Firmu, ktorá vyvíja populárneho chatbota Claude, prinajmenšom jedno spravodajské médium vykreslilo ako osamelú figúru na opustenom ostrove. Dôvodom boli nielen jej postoje k tejto otázke, ale aj ďalšie politické spory, v ktorých sa odlišuje od konkurencie. Tento príbeh však v skutočnosti nie je o umelej inteligencii. Je o odlišnosti – a o tom, prečo môžu byť zdanlivo sebadeštruktívne rozhodnutia kľúčovou súčasťou úspechu.Carter, Reagan a admirálSpomeňme si na admirála Hymana Rickovera, ktorý tri desaťročia budoval americké jadrové námorníctvo. Lode poháňané jeho reaktormi preplávali viac než 179 miliónov míľ – približne dvojnásobok vzdialenosti od Zeme k Slnku – bez jedinej havárie reaktora alebo úniku rádioaktivity, ktorý by poškodil človeka či životné prostredie.Mohlo by sa zdať, že dôstojník s takýmto úspechom bude odmenený. Opak bol pravdou. Dvakrát ho obišli pri povyšovaní.Rickover vytvoril azda najnáročnejší systém výberu ľudí v dejinách americkej armády. Každého prijímal s vedomím, že jediná vážna nehoda reaktora by mohla navždy pochovať celé jadrové námorníctvo. Osobne preto robil pohovory s každým z desiatok tisíc dôstojníkov, ktorí do programu vstupovali.Medzi nimi bol aj mladý poručík Jimmy Carter v roku 1952. Rickover sa budúceho prezidenta Spojených štátov opýtal, na ktorom mieste skončil na námornej akadémii. Carter odpovedal, že patril k desiatim percentám najlepších v ročníku. Rickover sa ho potom spýtal, či zo seba vydal maximum. Carter priznal, že nie. Rickover sa spýtal: „Prečo nie?“ Carter nedokázal odpovedať. Napriek tomu ho prijali. O mnoho rokov neskôr nazval svoju autobiografiu práve podľa tejto otázky.Je pritom nepravdepodobné, že by Rickover prijal do programu samého seba. Nebol prototypom amerického námorného hrdinu. Námornú akadémiu ukončil na 107. mieste z 540 absolventov a jeho jediné velenie na mori trvalo necelé tri mesiace – na takmer dvadsaťročnej mínolovke pri pobreží Číny v roku 1937.Povyšovacie komisie v ňom videli priemerného inžiniera bez bojových zásluh a navyše mimoriadne problematického kolegu. Deň po tom, čo mu minister námorníctva Dan Kimball v júli 1952 pripol na uniformu druhú medailu Legion of Merit, Rickovera druhý raz nepovýšili na kontradmirála. Podľa pravidiel námorníctva to znamenalo povinný odchod do dôchodku.Jeho spojenci v Kongrese však prinútili velenie rozhodnutie prehodnotiť. V roku 1953 sa napokon admirálom stal a v tejto hodnosti zotrval až do 31. januára 1982, keď ho minister námorníctva John Lehman prinútil odísť – štyri dni po jeho osemdesiatych druhých narodeninách.Lehman pritom väčšinu roka 1981 pripravoval Rickoverovi dôstojný odchod. Dokonca mu zabezpečil ponuku stať sa hlavným poradcom Bieleho domu. Keď 8. januára 1982 priviedol Rickovera do Oválnej pracovne na stretnutie s prezidentom Ronaldom Reaganom, očakával prejav vďaky.Namiesto toho Rickover Reaganovi povedal, že Lehman je „bezvýznamný truľo“, ktorý o námorníctve nevie vôbec nič.Čo majú spoločné admirál a Anthropic?Táto epizóda len potvrdila, že Rickoverovi vždy záležalo výlučne na tom, aby svoju prácu odviedol čo najlepšie – presne tak, ako to robil celé desaťročia.Podobnosť medzi Rickoverom a spoločnosťou Anthropic nie je ťažké postrehnúť. Osamelosť, odmietanie zo strany kolegov, občas zbytočné dráždenie okolia – a zároveň pozoruhodná efektivita. Tieto vlastnosti si v skutočnosti neprotirečia, hoci sa to môže zdať.Rickoverovi jeho misia umožnila získavať tých najlepších ľudí bez ohľadu na to, aký nepríjemný vedel byť. Bola preňho natoľko dôležitá, že bol ochotný obetovať všetko – vrátane vlastnej kariéry – aby dosiahol vytýčený cieľ.Presne to znamená skutočné poslanie. Núti človeka pracovať tvrdšie a dlhšie. Pomáha mu priťahovať ďalších ľudí, ktorí zdieľajú rovnaké presvedčenie.Nevýhodou však je, že takéto poslanie nemožno obetovať len preto, aby ste si uľahčili život. Takto ľudia a organizácie, ktoré sú naozaj vedené poslaním, neuvažujú.Preto Rickover takmer prišiel o kariéru v námorníctve. A preto dnes Anthropic vedie spor s americkým ministerstvom obrany a čelí ostrej kritike za svoj postoj k open-weight modelom.Dosiahnuť niečo za každú cenuMnohí lídri a organizácie síce hovoria o svojom poslaní, no len máloktorí ho naozaj majú. Pre väčšinu je hlavným cieľom jednoducho prežiť, nie dosiahnuť niečo za každú cenu.A to nie je všetko. Poslanie samo osebe ešte nemusí byť hodné nasledovania. Rickover sa dokonca obával, že to jeho také nie je.Tri dni predtým, ako musel opustiť námorníctvo, povedal pred spoločným hospodárskym výborom Kongresu, že nie je hrdý na to, že vybudoval jadrové námorníctvo. Označil ho za nevyhnutné zlo a vyhlásil, že keby mohol, všetky jadrové lode by potopil.Jedinečné výsledky vznikajú z jedinečného správania. Ľudia, ktorí odmietajú ísť s davom, sú vzácni – a je dôležité ich vyhľadávať a podporovať.Rickover tomu rozumel natoľko dobre, že keď mu námorníctvo vzalo jeho program, v roku 1983 založil Centrum pre excelentnosť vo vzdelávaní a o rok neskôr spustil Research Science Institute – letný výskumný program pre stredoškolákov, ktorého účastníkom som bol aj ja. Program pôvodne niesol jeho meno.Námorníctvo ho mohlo poslať do dôchodku. Nemohlo mu však zabrániť vyberať si ľudí.
