Únia musí z budúceho rozpočtu splácať aj minulé dlhyEurópska poistka proti zdražovaniu benzínu, nafty, plynu v dôsledku emisných povoleniekSlovensko má najvyššiu nezamestnanosť ľudí so základným vzdelaním
Článok pokračuje pod video reklamou
1. Prvé kolo bitky o európsky rozpočet: menej peňazí, škrty v obrane či inováciách, dohoda na spoločných daniach zatiaľ nie jeCyperské predsedníctvo v Rade EÚ v júni 2026 oficiálne odštartovalo boj o budúci dlhodobý rozpočet Únie na roky 2028 až 2034. Predložilo 49-stranový vyjednávací balík, v ktorom stanovilo celkový objem rozpočtu na 1,73 bilióna eur v stálych cenách roku 2025.O čo ideCyperské predsedníctvo zachovalo štruktúru rozpočtu, ktorú navrhla Európska komisia, v ktorej boli peniaze pre regióny a poľnohospodárstvo zlúčené do spoločného superfondu a ďalší veľký balík bol vyčlenený na nové priority, ako konkurencieschopnosť a obrana. V niektorých zásadných oblastiach však vidno rozdiely.Veľkosť rozpočtu: Celkový objem 1,73 bilióna eur znamená oproti pôvodnému plánu Komisie (1,76 bilióna eur) dvojpercentný škrt, teda úsporu o necelých 33 miliárd eur.Škrty: Predsedníctvo zacielilo škrty na dve hlavné moderné priority, z ktorých každá prišla zhruba o 28 miliárd eur, čo predstavuje pokles o 3,9 percenta. Zasiahnuté boli kapitola Konkurencieschopnosť, prosperita a bezpečnosť, kam patrí obrana, priemyselná autonómia či výskumný program Horizont, a tiež kapitola Globálna Európa, ktorá pokrýva zahraničnú politiku a humanitárnu pomoc.V čom je problémMálo škrtov: Skupina „šetrných krajín“ – Nemecko, Holandsko, Švédsko, Dánsko, Rakúsko – požaduje výraznejšie škrty. Ako čistí platcovia tvrdia, že v čase, keď doma musia drasticky šetriť, nemôže Brusel žiadať ďalšie obrovské sumy od ich daňových poplatníkov. Celkový rozpočet vrátane splátok dlhu NextGenerationEU by mal podľa návrhu dosiahnuť 1,23 percenta hrubého národného dôchodku EÚ, čo považujú za neúnosné.Tradičné vs. nové priority: Nepáči sa im ani spôsob, akým Cyperské predsedníctvo znižuje výdavky. Najviac škrtá práve v moderných oblastiach ako sú výskum, inovácie, priemyselná konkurencieschopnosť a nové technológie. Žiadajú zníženie financovania tradičných oblastí: poľnohospodárstva a regionálneho rozvoja.Na opačnej strane stojí Koalícia priateľov kohézie (Friends of Cohesion). Táto skupina združuje čistých príjemcov z východnej a južnej Európy vrátane Slovenska a má podporu aj veľkých južných platcov, akými sú Taliansko a Španielsko. Tieto krajiny zdôrazňujú, že jednotný európsky trh nemôže dlhodobo fungovať bez solidarity. Regionálne rozdiely v bohatstve a rozvoji sú podľa nich stále obrovské a siahnuť výrazne na kohézne fondy by ohrozilo schopnosť chudobnejších štátov modernizovať svoje hospodárstvo a prejsť na zelenú ekonomiku.Európske dane: Európsky rozpočet mali spolufinancovať takzvané nové vlastné zdroje EÚ. Na nich však nie je zhoda. Z predaja emisných povoleniek malo prísť 6,9 miliardy eur, blokuje to Poľsko. Spoločná daň na veľké firmy (CORE) mala priniesť 6,8 miliardy, proti nej je väčšina členských krajín. Dostatočnú podporu nemá ani poplatok, ktorý sa mal odvíjať od nevytriedeného elektronického odpadu.Najväčšiu podporu má príjem z uhlíkového cla (cca 1,4 miliardy eur ročne). Príjem EÚ postavený na spotrebnej dani z tabaku (odhad 11,2 miliardy eur ročne) má tiež rastúcu podporu, je však potrebná revízia Smernice o zdaňovaní tabaku. Tú zatiaľ blokuje Švédsko. Diskutuje sa tiež o dani z kryptomien či elektronického hazardu.Problém naviac: staré dlhyV rokoch 2020–2026 EÚ vytvorila obrovský dočasný fond NextGenerationEU, na ktorý si požičala stovky miliárd eur na finančných trhoch. Splácanie týchto pôžičiek (istina aj úroky) začína od roku 2028 a bude prebiehať z bežného rozpočtu EÚ.Odhaduje sa, že za celé obdobie 2028 až 2034 to bude stáť približne 140 až 168 miliárd eur, čiže asi 20 až 24 miliárd eur ročne. Keď tieto povinné splátky odpočítame, zostane na skutočné nové politiky, programy a investície len zhruba 1,58 až 1,61 bilióna eur.Čo bude nasledovaťCyperský návrh je len prvým oficiálnym krokom. Už v najbližších dňoch začnú o návrhu rokovať veľvyslanci členských štátov, neskôr ministri pre európske záležitosti. Tam sa očakáva, že sa naplno prejavia červené línie oboch strán.Kľúčové rokovania sa však odohrajú na summite lídrov členských krajín 18. a 19. júna 2026 v Bruseli.Vzhľadom na hlboké rozpory je takmer isté, že Cyprus do konca svojho predsedníctva (jún 2026) kompromis nenájde. Agenda sa presunie do druhej polovice roka pod írske predsedníctvo.Návrh viacročného rozpočtu musia v Rade odsúhlasiť jednomyseľne všetky členské krajiny, musí tiež získať podporu väčšiny v Európskom parlamente.
