Slovensko zaostáva v inováciách a čelí nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, konštatuje správa Európskej komisieDovozné kvóty, clá: Únia pripravuje tvrdšie obchodné nástroje na obranu pred Čínou
Článok pokračuje pod video reklamou
1. Slovensku hrozí dlhová špirála, hospodársky model je zastaraný, píše v hodnotení Európska komisiaNa Slovensko mieri fiškálna a demografická búrka. Budúcnosť ekonomiky ohrozujú závislosť od výroby s nízkou pridanou hodnotou, rastúci dlh aj slabé inovácie. Vysoké ceny energií oslabujú priemysel a jeho dekarbonizácia zaostáva. Zmeny trestných kódexov a zrušenie Špeciálnej prokuratúry a NAKA oslabili schopnosť bojovať s vysoko postavenou korupciou.Tieto a ďalšie varovania dáva Európska komisia Slovensku vo výročnom hodnotení stavu našej ekonomiky. Mnohé z minuloročných odporúčaní slovenská vláda úplne, alebo čiastočne odignorovala.O čo ideHodnotenie je súčasťou pravidelného jarného balíka Európskeho semestra. Dokument pre členské štáty predstavuje kľúčový analytický rámec pre ich hospodársky a sociálny rozvoj. Ide o každoročný proces koordinácie politík, ktorý má pomôcť krajinám dosiahnuť udržateľný rast, stabilitu verejných financií a tvoriť kvalitnejšie pracovné miesta v celej Únii. Pre Slovensko tento balík prináša nielen podrobné, 140-stranové hodnotenie stavu krajiny, ale aj konkrétny zoznam odporúčaní, ktoré by mali vláde slúžiť ako kompas pri nastavovaní budúcich reforiem.Zopár pochválPozitívne hodnotenia možno nájsť najmä vo dvoch oblastiach: využívaní európskych peňazí a digitalizácii.Komisia vysoko ocenila pokrok najmä v implementácii Plánu obnovy a odolnosti, kde Slovensko patrí k lídrom v čerpaní. Vyzdvihla aj niektoré projekty, ako je obnova rodinných domov, či využitie peňazí na podporu ukončenia výroby elektriny z uhlia na hornej Nitre.Komisii sa tiež páči, že v rámci digitálnej infraštruktúry sa pokrytie signálom 5G rozšírilo na takmer 88 percent populácie a riziko chudoby kleslo na 16,7 percenta, dlhodobo sa tak udržiava pod európskym priemerom.V čom je problémVysvedčenie pre Slovensko však obsahuje viac výstrah.Zlý výhľad pre ekonomiku: Nízky hospodársky rast je spôsobený externým prostredím aj konsolidáciou. Problémom zostáva aj inflácia, ktorá má v roku 2026 dosiahnuť 4,3 percenta, čo je výrazne nad priemerom eurozóny.Neudržateľné verejné financie: Komisia varuje pred konsolidáciou postavenou predovšetkým na zvyšovanie daní, pričom jasný dlhodobý plán stále chýba. Dodatočné zdroje sa naviac míňajú na plošné výdavky, ako trináste dôchodky a energetická pomoc. Verejný dlh Slovenska narastie z 61,4 percenta v roku 2025 až na takmer 67 percent HDP v roku 2027.Zastaraný hospodársky model: Krajina je kriticky závislá od automobilového priemyslu s nízkou pridanou hodnotou, ktorý tvorí takmer polovicu priemyselných tržieb a vyše tretiny exportu. Svet inovuje, digitalizuje a cena práce už nie je oproti iným krajinám taká atraktívne nízka, ako kedysi. Externé riziko predstavuje aj pretrvávajúca závislosť ekonomiky od ruských fosílnych palív. Slabé inovácie: Bez výrazného posunu k inováciám a výskumu, ktorý je u nás chronicky podfinancovaný, hrozí podľa správy Slovensku postupná strata konkurencieschopnosti. Zaostáva spolupráca medzi výskumom a firemným priestorom, vláda nevyužíva navrhnuté nástroje na podporu výskumu vo firmách.Dekarbonizácia priemyslu a energetika: Problémom je vysoká emisná intenzita slovenského priemyslu. Slovensko nevyužíva potenciál obnoviteľných zdrojov a nedostatočne znižuje závislosť od dovozu fosílnych palív z Ruska.Mrhanie talentom: Správa konštatuje nedostatočnú zapojenosť znevýhodnených sociálnych skupín a žien do trhu práce. Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily zhoršujú slabá mobilita v rámci krajiny (aj kvôli nedostupnosti bývania), zle dostupná predškolská starostlivosť, slabé prepojenie vzdelávacieho procesu s praxou a odchod mladých ľudí do zahraničia. Pätina absolventov stredných škôl s maturitou pokračuje v štúdiu na zahraničných vysokých školách. Väčšina sa už domov nevráti. Problém je výrazný najmä v IT odboroch.
