Autorka je vedúcou Oddelenia makroekonomických analýz a prognóz Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Rating Slovenska je v súčasnosti najnižší prakticky od vstupu krajiny do EÚ. Kým v prvej dekáde tohto storočia sa vďaka reformám, integrácii do EÚ, NATO a eurozóny, prílevu investícií a rastu dôvery postupne zlepšoval, posledné roky priniesli opačný trend.
Článok pokračuje pod video reklamou
Pandémia, vojna na Ukrajine a inflačná kríza odkryli zraniteľnosť slovenskej ekonomiky, no rozhodujúcu úlohu zohrávajú najmä domáce problémy: slabé verejné financie, nízke rastové vyhliadky, štrukturálne zaostávanie a zhoršujúce sa inštitucionálne prostredie.Napriek trom konsolidačným balíčkom rating Slovenska v posledných troch rokoch klesal najrýchlejšie od skončenia finančnej krízy. Ratingové agentúry totiž nehodnotia len veľkosť prijatých opatrení, ale aj ich dôveryhodnosť, štruktúru a dopad na budúci rast. V prípade Slovenska upozorňujú na pretrvávajúce deficity, rastúci dlh, neisté podnikateľské prostredie, slabý prílev investícií, politické riziká a zhoršenie kvality právneho štátu.Aktuálne ratingové hodnotenie Slovenska je v rámci EÚ podpriemerné. V regióne strednej a východnej Európy už Slovensko nepatrí medzi lídrov, ale skôr do priemeru – navyše s jedným z najhorších trendov. Pokiaľ sa krajine nepodarí obnoviť dôveryhodnosť fiškálnej politiky, zlepšiť rastový potenciál ekonomiky a posilniť právny štát, riziko ďalšieho zhoršenia ratingu zostane vysoké.Slovensko má dnes najslabší rating za posledných približne dvadsať rokov. Na podobnej úrovni bolo naposledy na prelome rokov 2004 a 2005, teda krátko po vstupe do Európskej únie.Na prvý pohľad to nemusí znieť dramaticky. Slovensko je stále v investičnom pásme a rating označený písmenom „A“ vyzerá slušne. Problém je však trend. Za posledné tri roky sa hodnotenie krajiny zhoršovalo najrýchlejšie od obdobia po finančnej kríze. A to napriek tomu, že vláda prijala už tri konsolidačné balíčky.Pokiaľ by sa tomto negatívnom trende pokračovalo a Slovensko by stratilo „A“-čkový rating, mohlo by to viesť k významnému nárastu refinančných rizík pre slovenský dlh. Slovensko by napríklad vypadlo z kľúčového benčmarkového ETF fondu rozvinutých ekonomík, čím by automaticky klesol dopyt po jeho dlhopisoch. A strata ratingových hodnotení, resp.vypadnutie z kľúčového indexu môžu významne prispieť k nárastu rizikových prirážok požadovaných investormi.Prečo teda rating klesá? Nie je to len o deficite a dlhu. Ratingové agentúry čoraz viac upozorňujú aj na slabé rastové vyhliadky, zraniteľnosť ekonomiky, politickú neistotu a kvalitu inštitúcií.Od konvergenčného príbehu k strate dychuOd začiatku milénia až po prijatie eura sa rating Slovenska postupne zlepšoval. Krajina ťažila zo vstupu do EÚ a NATO, z otvorenia ekonomiky, príchodu veľkých investorov a automobiliek, aj z plnenia pravidiel spojených s členstvom v európskych štruktúrach (Graf 1).Finančná kríza v roku 2009 a následné domáce politické turbulencie tento vývoj prerušili. Slovensku sa síce do pandémie podarilo časť strát dobehnúť, no už nie úplne. Roky 2014 až 2019 nepriniesli výraznejšie reformy, nové rastové impulzy ani zásadné investičné príbehy. Priaznivý ekonomický rast sa navyše nepoužil na dôsledné ozdravenie verejných financií, ale vo veľkej miere na vyššie výdavky.Potom prišli ďalšie šoky: pandémia, vojna na Ukrajine a inflačná kríza. Slovensko v tom nebolo samo. Ratingy sa zhoršovali aj iným krajinám s energeticky náročným priemyslom, nízkou diverzifikáciou zdrojov či geografickou blízkosťou konfliktu (pobaltské krajiny, Česká republika, Maďarsko). V slovenskom prípade sa však k vonkajším šokom pridali aj domáce slabiny.Tri konsolidácie, ale dôvera sa nezlepšilaOd zimy 2023 začali ratingové agentúry znižovať hodnotenie Slovenska výraznejšie. Paradoxne práve v období, keď vláda deklarovala snahu ozdraviť verejné financie. Pri dôveryhodnej a dobre nastavenej konsolidácii by sa pritom dalo čakať skôr zlepšenie ratingov.Prvá zareagovala agentúra Fitch. V decembri 2023 znížila rating Slovenska z A na A-. Dôvodom nebola bezprostredná kríza solventnosti, ale zhoršený stav verejných financií, rastúci dlh, slabý plán stabilizácie deficitu a dlhu v strednodobom horizonte a dlhodobé štrukturálne problémy ekonomiky.O rok neskôr pristúpila k podobnému kroku aj agentúra Moody’s. Rating znížila z A2 na A3 (ekvivalent poklesu z A na A-). Okrem slabých verejných financií a horšej dlhovej trajektórie upozornila aj na politické a inštitucionálne riziká. Poukázala tiež na to, že štruktúra konsolidačných opatrení môže mať nepriaznivý vplyv na dlhodobý ekonomický rast.Agentúra S&P bola opatrnejšia. So znížením ratingu na úroveň A počkala až na tretí rok konsolidácie, hoci už predtým zhoršila výhľad na negatívny. Aj po znížení však jej hodnotenie Slovenska zostáva o stupeň vyššie než ratingy od Fitchu a Moody’s.S&P upozornila najmä na nedostatočný pokrok v konsolidácii, rastúce sociálne a obranné výdavky a komunikáciu vlády, ktorá naznačuje uprednostňovanie iných cieľov pred ozdravením verejných financií. Agentúra zároveň poukázala na slabší ekonomický rast, neisté podnikateľské prostredie, časté zmeny daňovej politiky a slabší prílev zahraničných investícií.
