Keď chcela ako dieťa navštevovať verejnú školu, musel ju jeden deň sprevádzať policajt, aby zistil, či nie je nebezpečná voči sebe a svojmu okoliu. Na školu ju nechceli prijať, lebo bola nevidiaca. Americká spisovateľka, publicistka a odborníčka na advokáciu osôb so zdravotným znevýhodnením ELIZABETH SAMMONS napriek prekážkam dokončila školu dokonca skôr ako jej rovesníci a vycestovala do sveta.
Článok pokračuje pod video reklamou
Je zvyknutá, že je všade cudzinka. Pomáha kultúrnym inštitúciám s inkluzívnymi opatreniami pre ľudí so špeciálnymi potrebami a ako sama hovorí, to, aby sa niekto cítil vítaný, nestojí ani euro. Navštívila aj Bratislavu, Žilinu či Banskú Bystricu, kde robila prednášky a workshopy.Ešte stále si pamätá na svoje prvé stretnutie s umením. „V kostole, ktorý sme s rodinou navštevovali, pôsobila sochárka. Vzala ma do svojho ateliéru a povedala mi, že hlina je ešte vlhká, ale vedela, že moje ruky sú jemné. Dovolila mi dotknúť sa sochy, na ktorej pracovala. Až sa mi tisnú slzy do očí, keď o tom hovorím. Tá dôvera a to, že mi niečo také dovolila, keď som mala osem rokov, bolo niečo úžasné,“ spomína.
V rozhovore sa dočítate:
Aké bolo jej detstvo a vyrastanie, Ako si uvedomila, že ju svet vníma ako človeka so zdravotným znevýhodnením,Prečo odišla do zahraničia,Kedy sa začínala zaujímať o umenie a čo robí.
