Autor je šéfredaktorom českého denníka Právo.Krajiny v Európe sú ohrozené vojnovým konfliktom ako už veľmi dlho nie. Niektoré sa pripravujú, zvyšujú svoju odolnosť, hoci si ozbrojený stret neželajú. Iné – ako Slovensko alebo Česko – akoby vôbec nechápali, čo sa dnes vo svete deje.
Článok pokračuje pod video reklamou
V Prahe to nedávno opísal človek s neopakovateľnou skúsenosťou: veliteľ ukrajinskej armády po vpáde Ruska do jeho krajiny Valerij Zalužnyj. Dnes je veľvyslancom v Londýne a v budúcnosti možno ukrajinským prezidentom. Za každé zaváhanie a omyl Ukrajina zaplatila najvyššiu cenu – životmi tisícov civilistov a vojakov. Rusko? Žiadny problém Aké chyby to boli a ako vidí Zalužnyj situáciu dnes? Tú prvú vidíme jasne aj v Prahe a Bratislave.„Štát aj jeho predstavitelia sú presvedčení, že neexistuje dôvod na obavy, že sa ich problémy netýkajú, a že samy postupne zmiznú. V horšom prípade prevláda logika, že ich riešenie možno bez následkov odložiť na ďalšie volebné obdobie,“ povedal Zalužnyj v Prahe na konferencii Krehká bezpečnosť, ktorú zorganizoval Český rozhlas. Keď bezpečnostný problém už bije do očí, presunú zodpovednosť na ozbrojené sily. Lenže nastane chvíľa, keď sú kapacity armády vyčerpané a konflikt ďalej eskaluje. „Vtedy sa ukáže,“ vysvetlil Zalužnyj, „že kľúčovým garantom bezpečnosti je štát ako celok – jeho inštitúcie, schopnosť dlhodobej pripravenosti, prevencie konfliktov aj schopnosť v krajnom prípade sa brániť, odraziť nepriateľa a minimalizovať straty. Dnes, keď je bezpečnosť často vnímaná prostredníctvom neustáleho vyjadrovania hlbokého znepokojenia a prísľubov lepšej budúcnosti, sa tento pohľad takmer vytratil.“ A nie je pochopiteľné, že sa vytratil, keď je krajina členom NATO, najmocnejšej obrannej organizácie sveta? Žiaľ. „Medzinárodné aliancie, predovšetkým NATO, pravdepodobne stratili schopnosť plne zaručiť bezpečnosť svojim členom,“ povedal v Prahe bez okolkov Zalužnyj. „A to predovšetkým pre technickú nepripravenosť na použitie sily v súčasných vojnových podmienkach a pre politickú neschopnosť demokratických inštitúcií prijímať nepopulárne rozhodnutia.“ Niekoľko dní po jeho pražskom vystúpení zasiahol ruský dron počas útoku proti Ukrajine panelový dom v husto obývanej oblasti rumunského mesta Galați a ľahko zranil dvoch ľudí. Išlo o prvý prípad, keď ruské zbrane počas vojny na Ukrajine zasiahli obývanú oblasť a zranili civilistov z členskej krajiny NATO. Predtým Rusko podniklo masívny dronový útok na západ Ukrajiny, na mesto Užhorod, v dôsledku čoho boli uzavreté hranice medzi Ukrajinou a Slovenskom. Reakcia? Z centrály NATO a z väčšiny členských krajín prišlo „vyjadrenie hlbokého znepokojenia“, aby sme použili Zalužného slová. Na útok na Užhorod reagoval po dvoch dňoch Robert Fico znepokojením a výzvou na prímerie. A dron v Rumunsku komentoval: „Opätovne žiadam o otvorenie okamžitého dialógu medzi EÚ a Ruskou federáciou.“ Dobre, to by možno v Česku vypustil z úst aj niektorý menej zorientovaný poslanec (nie však člen vlády). Ale výroky Roberta Kaliňáka, ktorý je v Česku vnímaný ako slovenský vojenský „jastrab“, už nie: „Pre nás ako pre Slovensko nevnímam Rusko ako otvorenú hrozbu, medzi Slovenskom a Ruskom neexistujú žiadne otvorené otázky, ktoré by spôsobovali pnutie.“ Radikálna neistota Členská krajina NATO - Slovensko, nemá s Ruskom otvorené otázky, ktoré by spôsobovali napätie, ale celé NATO považuje Rusko za najväčšiu bezpečnostnú hrozbu. Napríklad šéf aliancie Mark Rutte v júni 2025 varoval, že „Rusko by mohlo byť pripravené použiť vojenskú silu proti NATO v priebehu piatich rokov“. Bulharský politológ Ivan Krastev nedávno vo Foreign Affairs upozornil, aký závažný je pre Kremeľ pád spojenca Viktora Orbána: „Jeho porážka zvyšuje riziko, že Moskva zváži oveľa agresívnejšiu stratégiu, napríklad kybernetické útoky a tlak na niektoré členské štáty EÚ. Ruskí stratégovia môžu tiež chcieť využiť skutočnosť, že transatlantické vzťahy sa rozpadajú rýchlejšie, než Európa stíha zbrojiť; inými slovami, ich okno príležitosti je práve teraz.“ Podobných hlasov analytikov a spravodajských služieb aliančných krajín je celý rad. Úplne výnimočne napríklad pred niekoľkými dňami vystúpila šéfka britskej spravodajskej služby GCHQ Anne Keast-Butlerová. Svet podľa nej vstúpil do éry „radikálnej neistoty“ a riziko tzv. chybného odhadu je najvyššie za posledné desaťročia. Kľúčom k bezpečnosti je podľa nej jednota spojencov. „Zriedkavo sa stáva, aby šéf tajnej služby hovoril verejne, ale dnes je to nevyhnutné vzhľadom na riziká, ktorým čelíme,“ zdôraznila Keast-Butlerová. Upozornila, ako veľmi sa dnes vo svete rozmazala hranica medzi mierom a vojnou. „V tejto sivej zóne patria k najnebezpečnejším hráčom Rusko a jeho hybridné operácie zamerané na kritickú infraštruktúru aj dôveru verejnosti v demokraciu."Valerij Zalužnyj má s Ruskom, jeho agresiou a vojnou proti nej tie najkrutejšie a najdrahšie zaplatené skúsenosti: „Súčasná vojna má hybridný charakter, ktorý sa prejavuje vo vojenskej, ekonomickej, politickej, informačnej, kognitívnej i ďalších rovinách vrátane oblasti medzinárodných vzťahov. Hybridná povaha modernej vojny znamená, že zvyčajne začína skrytou fázou, pokračuje bojom o lokálne záujmy, vplyv a zdroje a môže prerásť až do plnohodnotnej invázie a potom do existenčnej vojny, teda vojny o samotné prežitie štátu či národa.“ A hybridná vojna Ruska proti členským krajinám NATO sa už predsa začala, mieria na ne dezinformačné kampane, ktorých cieľom je rozložiť spoločnosť zvnútra. Poľský minister zahraničia Radosław Sikorski bez rozpakov pridáva aj vraždy na území aliančných krajín; a ruské drony na európskych letiskách sú realitou.Vážny dôvod na obavy Prečo vojak Zalužnyj hovorí popri bezprecedentnom vedeckom pokroku v oblasti zbraňových systémov a potrebe novej vojenskej doktríny aj o úplne nevyhnutnom rozvoji kultúry kritického myslenia? Pretože ruský nepriateľ cieli na bojaschopnosť spoločnosti dvoma spôsobmi. „Po prvé fyzicky – útokmi na obytné štvrte, nemocnice a školy, ktoré vedú k obetiam najmä medzi ženami a deťmi,“ vysvetľoval v Prahe Zalužnyj. „Po druhé prostredníctvom informačného, psychologického, kognitívneho a hodnotového pôsobenia."Ukrajinské skúsenosti podľa neho svedčia o tom, že "tieto vplyvy vedú nielen k šíreniu nedôvery a paniky, ale môžu mať aj tie najhoršie dôsledky – oslabujú kritické myslenie, a tým aj schopnosť spoločnosti dlhodobo fungovať a rozvíjať štát“. Iste, na Slovensku, v Prahe aj v centrále NATO všetci vedia, že Fico a Kaliňák smerujú svoje hodnotenie Ruska výlučne na domácich voličov, nikto si nemyslí, že sa už stali obeťami dezinformačného pôsobenia Kremľa, ktoré ich pripravilo o schopnosť kriticky myslieť. Ich cynizmus však dramaticky oslabuje schopnosť spoločnosti pripravovať sa na najhoršie. Hoci by išlo len o preventívnu opatrnosť, je na mieste. V Česku sa už Andrej Babiš mierne posunul z pozície, že krajina nemá peniaze na plnenie obranných výdavkov, ku ktorým sa ako člen NATO zaviazala, lebo sa bude míňať na zdravotníctvo a „sociál“. Ale ani starý záväzok vynakladať dve percentá HDP na obranu Česko tento rok nesplní a na nadchádzajúcom summite NATO v Turecku to bude český premiér americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi vysvetľovať takto: „Som trumpista. Stretol som sa s ním päťkrát a ostatní ma kritizovali, ale mali by sme mať výhodu.“ Podľa aktuálneho prieskumu agentúry STEM si pritom 62 percent ľudí v Česku myslí, že súčasná politika USA pod vedením Donalda Trumpa oslabuje obranyschopnosť NATO. Medzi voličmi hnutia ANO je to 63 percent. Andrej Babiš zrejme stráca politický inštinkt. Alebo pod vplyvom kremeľskej propagandy prichádza o schopnosť kriticky myslieť? Nech je to akokoľvek, vzdialenosť medzi reálnym nebezpečným svetom, ako ho v Prahe opísal vojnový veterán Zalužnyj, a svetom v prejavoch slovenského a českého premiéra je kozmická. Je to dôvod na obavy, pretože dnes nikto nemôže zaručiť, že sa jeho krajina neocitne o niekoľko mesiacov, o rok či dva rovnako ako Ukrajina vo vojne „o samotné prežitie štátu či národa“.
