Nedávny incident s ruským dronom v Rumunsku poukázal na rozdiely na východnom krídle Severoatlantickej aliancie. Hoci jednotlivé štáty brali incident vážne, nie každá krajina sa pevne postavila proti Kremľu – výnimkou bolo opäť Slovensko. V celom regióne boli zaznamenané pokusy presunúť vinu na Ukrajinu a odvrátiť tak pozornosť od skutočného agresora, Ruska.
Článok pokračuje pod video reklamou
Čítate štvrté vydanie dezinformačného monitora, pravidelného monitoringu zameraného na vývoj v oblasti informačného priestoru, hybridných hrozieb a vplyvových operácií Iniciatívy východnej hranice (TEFI). Vychádza každý mesiac a poskytuje prehľad o dianí na dezinformačných scénach na východnej hranici NATO.Rumunsko: Po drone prišli dezinformáciePo následkoch zásahu obytného domu v juhovýchodnom Rumunsku ruským dronom nasledovala masívna dezinformačná kampaň. Zavádzala najmä v tom, že dron bol ukrajinský a s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o tzv. operáciu pod falošnou vlajkou, ktorá mala vtiahnuť Rumunsko a NATO do vojny s Ruskom.Nepravdivé informácie pochádzali z niekoľkých zdrojov. Rumunská krajne pravicová strana AUR oficiálne vyhlásila, že skôr ako odsúdi konanie Ruska, žiada riadne prešetrenie incidentu. Rusko však neodsúdila ani po tom, ako vyšetrovanie potvrdilo, že dron bol ruský. Názory strany v online priestore posilňovali skupiny na sociálnych sieťach, ktoré strana kontroluje, alebo sú s ňou prepojené. Zatiaľ čo všetci očakávali, že prezident Nicușor Dan ruský útok ostro odsúdi, prišiel s neovereným tvrdením, že ruský dron mohla odkloniť ukrajinská protivzdušná obrana. Rumunský minister obrany uviedol, že armáda toto tvrdenie nemôže potvrdiť a plnú zodpovednosť preniesol na Rusko ako na štát, ktorý dron vypustil.
