Udalosť týždňa: Trumpova aféra s Hormuzom Jojo efekt (odborne „volatilita“) po Trumpových vyhláseniach a reakciách Teheránu sa opakoval i tento týždeň. Po takmer troch mesiacoch hop sem -hop tam je nezrozumiteľné, ako napríklad „95 percent je dohodnuté, ale netreba sa ponáhľať“ (Trump – akcie hop hore) a o pár minút „zbližovanie v niektorých otázkach neznamená, že sa podarí dosiahnuť finálnu dohodu“ (Irán – hop dole) môže ešte niekto seriózny brať ako východisko k čomukoľvek.
Článok pokračuje pod video reklamou
Akciový a komoditný jojo efekt vníma autor ako diskvalifikačný pre trhy. (Ani náhodou tým nenaznačuje kritiku kapitalizmu!) V prospech skepsy – akcie down, komodity up – sú naporúdzi dva veľmi silné argumenty. 1. Trump nemôže ísť pod realitu nejadrového Iránu. Realitu aspoň budúcu, nie zdanie. Celoživotný narcis sa neprenesie cez to, že mu bude pripísaná najnezmyselnejšia (náklady/zisky) vojna USA. 2. Irán neustúpi z podmienky prímeria aj v Libanone (formálne existuje aj teraz), čo neprejde cez Netanjahua, ktorý je rozhodnutý – idú voľby! – vykrútiť krk Hizballáhu. Na rozdiel od úplných fatamorgán Iránu – napr. (zdieľaná) suverenita nad Hormuzom, vojnové reparácie, (z)rušenie sankcií a veľa ďalších – mulláhovia považujú prežitie Hizballáhu v Libanone za síce nie dostatočnú, ale podmienku „sine qua non“ zničenia Izraela. Koniec židovského štátu a obohacovaný urán sú dve maximy, z ktorých Irán neustúpi. Jedine po aspoň čiastočnej zmene režimu či preosiatí vplyvov. (Napr. „liberálni“ duchovní vytlačia, obmedzia Revolučné gardy.)Udalosť SR: Budovateľský Prešov Napriek batérii najvážnejších indícií, že ako povedal starý rabín „všetko je inak“, ústrednou linkou vyšetrovania je nedbanlivosť, nekompetentnosť a „náležitosti“ – nekvalitný betón, chybujúca inšpekcia. Sem sa sústreďuje všetka opozičná kritika na odvolanie Kaliňáka. Aj verejná diskusia, hoci viacerí stavbári a manažéri užívajú prívlastky ako „bezprecedentné“, nevídané (babráctvo), prípadne „k tomu (ako sa to mohlo stať) sa nebudem vyjadrovať“. Prečo sa nechce? Celý tento Prešov je arogancia moci na tretiu. Arogancia typu Kočner; zo suverenity, s akou diskutuje, je zrejmé, že Kaliňáka nezaujíma minimálne zdanie čistoty. Iste, prečo by ho malo zaujímať, keď úmyselné predraženie, duplicitné podojenie štátu nikto nespomína?Pritom aj skromné IQ tesne nad sto by malo stačiť na poznanie, že pravdepodobnosť „neúmyslu“, „nezámeru“, náhodného súbehu babrákov a idiotov na jednom mieste v jednom čase, je rádovo nižšia. Ako slovenskí budovatelia naďabili na maďarský West Bau (či ako sa volajú)? Odkiaľ sa vzala priamym zadaním spoločnosť, ktorej jedinou stopou sú legendárne „orbánovské“ tendre? Rozumejme si; v Maďarsku sa teraz dejú takéto situácie: „Páni vedia, že my občas súťažíme, ale to je tak, že keď je päť firiem, ktoré môžu dodať materiál, tak sa povie: firma A sa zúčastní, firma B sa zúčastní, firma C vyhrá, firma D sa zúčastní, firma E sa zúčastní, firma F musí počkať, a nabudúce si to prehodíme.“Správny krok: Starmer – Tusk Zmluva o obrannej spolupráci, ktorú premiéri dvoch krajín so zrejme najvyspelejšími európskymi armádami (Poľsko čoskoro) podpísali, predznamenáva strategickú alternatívu pre scenár, že by USA intenzívnejšie opúšťali Európu. Súčasne aj alternatívu tzv. „strategickej autonómie“ Európy, čo je francúzsko-mainstreamová a veľmi populárna idea, avšak silne problematická. Z mnohých rôznych dôvodov. Dvaja (traja, štyria?) partneri, ktorí si majú čo ponúknuť, je model významne reálnejší, čo rovnici - čím menej aktérov, tým menej prekážok a červených čiar, dáva veľkú logiku. Scenár geopolitických turbulencií, vrátane rozpúšťania NATO, kladie pred slovenskú bezpečnostnú komunitu jeden veľký otáznik: vidíte jednu európsku mocnosť, ktorá prejaví záujem o úzku (užšiu) vojenskú spoluprácu so Slovenskom? Alebo aspoň nejaký jeden štát?Sporný krok: Šestnásť miliárd Magyarovi (Maďarom) Pravda je, že nový demokratický režim v Pešti treba podporiť, aby získal pôdu pod neistými nohami, aby sa pod vplyvom neplnenia jeho sľubov porazený Fidesz nespamätával. Na druhej strane: aj napriek celkom prijateľnému „coming outu“ s väčšinou odborne podkutých ministrov, vláda i parlament zostávajú nečitateľné. A dnes, po dvoch či troch hlasovaniach, je stále trúfalé povedať, že ústavná väčšina bude trvalo udržateľná, a duch Fideszu nenarobí šarapatu. Len preto, že na otázku „a čo generačná zmena vo Fidesze?“, je veľmi častá odpoveď – Tisza. Ale dobre. Ursula von der Leyenová aj navzdory zlej skúsenosti s Poľskom, položila pred Magyarom srdce na stôl. Dôvera prenáša miliardy. Nech, ale rozdelenie peňazí na 10 a 6,5 miliardy (plán obnovy a fond súdržnosti) ponúkalo možnosť neuvoľniť hneď všetko a počkať na nejaké skutky.Podcenená udalosť: Zjednocovanie KaliňákomIste, päť lídrov na spoločnom pódiu – čiže popri PS, SaS, KDH a Demokratoch prvýkrát aj Hnutie Slovensko – nesignalizuje politický prielom v opozícii. Len dostredivú príťažlivosť (kauzy) ministra obrany, ktorý ako prvý po Ficovi je omnoho väčšie číslo než Taraba, Takáč, Blanár, Šimkovičová, či čo tam ešte majú. Avšak pokiaľ ide o budúcnosť, Kaliňák je symbolom, že v konečnom zúčtovaní percent, hlasov, mandátov bude demokratické „antifico“ spoločenstvo nútené prijímať aj vydedencov, páriov, nedobrovoľných zbehov a pútnikov. Produkujte si analýzy, kto je kto a čo je čo, koľko sa len na internet zmestí, Kaliňák prečistí mysle a hneď pochopíte, kde býva baba Výrostková.
