Potreba výpočtového výkonu vytvára zvláštne spojenectvá. Elon Musk ešte v máji označil spoločnosť Anthropic PBC za „mizantropickú a zlú“, no len o pár mesiacov neskôr súhlasil, že jej prenajme celú kapacitu dátového centra SpaceX v Memphise. Anthropic platí nájomné 1,25 miliardy dolárov mesačne.

Článok pokračuje pod video reklamou

Zmierenie pravdepodobne súvisí aj s pripravovaným vstupom Anthropicu na burzu. Jeho ochota spolupracovať s Muskom len preto, aby získal viac výpočtového výkonu, naznačuje, že podobne ako konkurenti naráža na vážne limity jeho dostupnosti. Toto zúfalstvo je zlovestným signálom pre celý sektor AI – keď sa bezhraničná škálovateľnosť softvéru stretne s fyzickou realitou betónu a ocele, nie je to betón, čo sa zlomí.Najpomalší článok systémuNa pochopenie problému si spomeňme na Thomasa Edisona. Žiarovku si patentoval v januári 1880, no keď o dva roky neskôr otvorili prvú centrálnu elektráreň na dolnom Manhattane, napájala len 400 lámp. O štyridsať rokov neskôr mala elektrinu stále iba približne tretina amerických domácností. Na rozsiahlu elektrifikáciu USA bolo potrebné až obdobie New Dealu. Historik Thomas Hughes tvrdil, že tempo elektrifikácie neurčovala samotná žiarovka, ale najpomalší článok celého systému.Ide o všeobecnú vlastnosť technologických inovácií. Profesor Ron Adner z Tuck School of Business vo svojej knihe The Wide Lens vysvetľuje, že každá technológia závisí od ekosystému doplnkových komponentov a jej rozšírenie vždy brzdí ten najslabší článok. Vynález žiarovky bol tá ľahšia časť. Ešte bolo treba navrhnúť transformátory a rozvodne. Edison a Westinghouse viedli desaťročnú vojnu o to, či sa presadí striedavý alebo jednosmerný prúd. A bolo potrebné vytvoriť pracovnú silu schopnú vybudovať fyzickú infraštruktúru naprieč celým kontinentom.V prípade AI je týmto kritickým článkom výpočtový výkon a výstavba dátových centier už dnes zaostáva. Tzv. Construction in Progress, teda rozostavané projekty, prudko pribudli v spoločnostiach Amazon, Alphabet a Meta, teda troch zo štyroch najväčších hyperscalerov. Microsoft, štvrtý v poradí, tieto údaje osobitne nezverejňuje. Optimistický výklad hovorí, že ide len o masívne rozbiehanie výstavby. Ed Zitron, skeptický k AI, však upozorňuje, že dokončené gigawattové centrá je veľmi ťažké nájsť. Stargate Abilene, vlajkový projekt OpenAI a Oracle, má z infraštruktúrneho programu za 500 miliárd dolárov po takmer dvoch rokoch funkčné len dve z plánovaných ôsmich budov. V marci Oracle a OpenAI potichu zrušili plánované rozšírenie o 600 megawattov na tom istom mieste. Keby nové dátové centrá pribúdali tempom, aké laboratóriá AI potrebujú, nič z toho by nebol problém – lenže nepribúdajú.Nedostatok však vytvára príležitosti. Týždeň po dohode Anthropicu vydala Goldman Sachs analýzu, v ktorej odporúča investície do fyzickej infraštruktúry AI boomu. Rozdiel medzi tým, čo priemysel potrebuje, a tým, čo existuje, sa dá len ťažko zveličovať. Goldman odhaduje, že do roku 2028 bude chýbať 45 gigawattov elektrickej energie. Na rozvodne, vysokonapäťové káble aj oceľ sa čaká celé roky. Firma zároveň odhaduje, že USA budú do roku 2030 potrebovať ďalších 207-tisíc kvalifikovaných pracovníkov pre prenosové a distribučné siete. Vyškoliť každého z nich trvá tri až štyri roky. Odborový zväz IBEW má dnes približne 887-tisíc členov všetkých profesií, vrátane ľudí z Kanady aj dôchodcov. Odkiaľ sa majú ďalší pracovníci za štyri roky vziať? A ak sa nenájdu, kto postaví dátové centrá?Hrozba pre zvyšok ekonomikyAI firmy stavajú svoju budúcnosť na predpoklade, že s jej rastúcimi schopnosťami sa objavia zákazníci, ktorí budú dostatočne ziskoví na to, aby ospravedlnili dnešné výdavky – najmä s nástupom tzv. agentickej AI. Lenže tieto pokročilé systémy vyžadujú ešte viac výpočtového výkonu. Bez dátových centier pritom tieto hypotetické ziskové služby vôbec nebudú môcť poskytovať.Zisky vždy smerujú k úzkemu hrdlu systému. Čím viac úsilia AI firmy vložia do budovania dátových centier, tým viac porastú náklady na ich výstavbu. To je výborná správa pre stavebné firmy, ale nie pre AI spoločnosti. Ak sa ponuku infraštruktúry podarí rozšíriť, AI firmy budú musieť nalievať obrovské peniaze do dátových centier namiesto ziskov. Ak sa ju rozšíriť nepodarí, nebudú schopné obslúžiť ziskových zákazníkov. A ak sa očakávaný dopyt nikdy nenaplní, nedokážu ospravedlniť peniaze, ktoré dnes spaľujú. Mohli by pritom stiahnuť ku dnu aj hyperscalerov. Oracle napríklad údajne už dlhuje viac než sto miliárd dolárov dlhu, ktorými financoval záväzky projektu Stargate, a jeho voľný cash flow je už negatívny. AI firmy spaľujú hotovosť rýchlejšie, než sa stíha liať betón. A všetky tri možné scenáre sú pre AI laboratóriá zlé.Situáciu navyše komplikuje fakt, že rozšírenie infraštruktúry ešte viac poškodí už aj tak katastrofálny verejný obraz AI. Aby xAI v roku 2024 napájala Colossus 1, nainštalovala v prevažne černošskej štvrti Memphisu až 35 plynových turbín na metán bez potrebných povolení. Keď ľudskoprávna organizácia NAACP oznámila zámer podať žalobu, firma väčšinu turbín odstránila a pre zvyšok získala povolenia. Pri budovaní Colossus 2 v roku 2025 xAI nainštalovala ďalších 27 nepovolených turbín v Southavene v štáte Mississippi, neďaleko domov, škôl a kostolov. NAACP v apríli podala žalobu pre údajné porušenie zákona o čistom ovzduší. Medzi 25. marcom a 2. májom xAI pridala ďalších 19 turbín, takže ich počet v Southavene stúpol na 46. Plynové turbíny však riešia len problém elektriny. Nedostatok rozvodní, káblov, ocele a kvalifikovaných pracovníkov nijako obísť nemožno.Čím viac zdrojov sa naleje do budovania dátových centier a čím viac skratiek sa pritom použije, tým viac to zdeformuje zvyšok ekonomiky. Výstavba aj údržba domov, škôl a nemocníc bude drahšia a viac ľudí pocíti negatívne dôsledky centier, ktoré sa predsa len postavia. Posilní to protesty, ktoré už dnes blokujú výstavbu dátových centier po celej krajine.Predpovede rastu AI vychádzali z predstavy, že sa bude škálovať ako bežný softvér. Lenže najslabší článok ekosystému AI je fyzický, nie digitálny. Edison vynašiel žiarovku, ale najväčšie bohatstvo z elektrifikácie napokon neskončilo v jeho rukách. AI urobila z geekov miliardárov. Teraz však prichádza pomsta „tých fyzických“. Osud celého odvetvia bude závisieť od toho, ako zvládne materiálny svet, nie virtuálny.