Autor je britsko-kanadský vojenský historik, profesor, novinár a námorný dôstojník na dôchodku.Zdá sa, že smartfóny priamo súvisia s celosvetovým kolapsom pôrodnosti.„Je celkom pravdepodobné, že moderné digitálne mediálne prostredie malo hlboký vplyv na spoločnosť, ktorý viedol k poklesu romantických vzťahov,“ povedala Melissa Kearneyová, profesorka ekonómie na Univerzite Matky Božej v Indiane. Ako akademička to musí formulovať opatrne, ale znamená to jediné: ľudia nekonečne scrollujú, namiesto toho, aby spolu spávali.
Článok pokračuje pod video reklamou
Sama osebe to nie je nová myšlienka. Nové sú však dáta, ktoré ju podopierajú. Presne na to máme sociálnych vedcov. John Burn-Murdoch, komentátor Financial Times, si uvedomil, že ak osloví dostatok odborníkov, dá sa tento jav aj kvantifikovať. A zistil, že dramatický pokles pôrodnosti prišiel presne v čase, keď sa rozšírili smartfóny.Nie všetky krajiny ich zavádzali naraz. V bohatších západných štátoch sa smartfóny masovo rozšírili v roku 2007 a už o tri roky ich vlastnilo 34 percent Britov a 27 percent Američanov. Dnes je to v oboch krajinách viac než 95 percent.V Spojených štátoch, Británii či Austrálii bola pôrodnosť na začiatku nového tisícročia stabilná. V roku 2007 však začala prudko klesať vo všetkých týchto krajinách. Keby to bol jediný dôkaz, dalo by sa hovoriť o náhode alebo o inom vysvetlení. Lenže smartfóny sa nerozšírili všade naraz.Do Francúzska a Poľska dorazili približne o dva roky neskôr, do krajín so strednými príjmami, ako sú Mexiko alebo Indonézia, okolo roku 2012. V Afrike sa stali bežnou súčasťou života až medzi rokmi 2013 až 2015 – a v každom prípade nasledoval prudký a trvalý pokles pôrodnosti.To je fakt, ktorý sa dá pomerne ľahko pochopiť. Prečo sa to deje, je už vec interpretácie. Demograf Lyman Stone z Inštitútu pre štúdium rodiny upozorňuje, že nájsť človeka, ktorého si vezmete, znamená prejsť množstvom kontaktov. "Ak sa ľudia stretávajú oveľa menej, trvá im podstatne dlhšie nájsť partnera – ak ho vôbec nájdu“.Práve to je podľa Nathana Hudsona a Hernána Moscoso-Boeda z Cincinnetskej univerzity kľúčový faktor. Mladí ľudia dnes trávia menej času osobnými stretnutiami s rovesníkmi než ktorákoľvek predchádzajúca generácia. V Južnej Kórei, ktorá má najnižšiu pôrodnosť na svete, sa osobné stretávanie mladých dospelých za posledných dvadsať rokov znížilo na polovicu. Vinníkom sú smartfóny.Väčšina mladých mužov a žien stále tvrdí, že chce mať dve deti. A ženy, ktoré deti majú – aspoň vo vysoko rozvinutých krajinách – ich rodia približne rovnako veľa ako kedysi. Prudko však rastie počet žien, ktoré nemajú deti vôbec.Samozrejme, do hry vstupujú aj ďalšie faktory: nedostupné alebo drahé bývanie, ktoré núti mnohých ľudí po dvadsiatke zostať bývať u rodičov, nereálne očakávania šírené influencermi, či znižujúci sa počet pracovných miest pre začiatočníkov. Najpresvedčivejším – a pravdepodobne nezvratným – faktorom však zostávajú telefóny.Ak je toto naša budúcnosť, minimálne na niekoľko generácií, ako sa s tým vyrovnáme? Nebudem sa pokúšať odhadnúť, čo nedostatok detí urobí s celkovým objemom ľudského šťastia. Praktické dôsledky tejto zmeny sa však zrejme dajú zvládnuť.Ekonomické dôsledky budú obrovské. Pôjde pravdepodobne o najväčší kolaps dopytu od vzniku kapitalizmu a môže pokračovať ešte celé desaťročia. Môže zásadne zmeniť samotný koncept rodiny – a prvé náznaky už vidíme. A určite zasiahne trh s nehnuteľnosťami.Demografický pokles navyše veľmi nepomôže pri klimatickej kríze, pretože tá sa dnes vyvíja nelineárne a zrýchľuje sa. Pokles populácie bude naopak postupovať pomaly a pravdepodobne oveľa miernejšie. Pokles počtu obyvateľov prinesie nepohodlie aj určité ťažkosti, ale nepôsobí ako blížiaci sa armagedon.V čase americkej a francúzskej revolúcie, teda pred niečo vyše dvesto rokmi, žila na Zemi iba miliarda ľudí. Do roku 1927 sa populácia zdvojnásobila na dve miliardy, do roku 1974 opäť na štyri a pred tromi rokmi na osem miliárd.A teraz to podstatné: počas celého tohto populačného rastu sa nikto nikdy neobzeral okolo seba a nehovoril: „Prečo nás je tak málo?“Všetky tieto dramaticky odlišné hustoty obyvateľstva sa ľuďom svojej doby zdali úplne prirodzené. Príroda obrovský nárast populácie nepochybne pocítila, ľudia však oveľa menej. A ak to budeme zvládať rozumne, návrat späť nemusí byť o nič traumatickejší.
