Autor je vydavateľom euBrief.Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkel považuje za chybu, že Európa nie je súčasťou rokovaní o mieri na Ukrajine. V jednej veci má pravdu: na Spojené štáty sa Európa nemôže spoliehať. Európske (aj ukrajinské) záujmy pri rokovacom stole musí chrániť európsky zástupca.
Článok pokračuje pod video reklamou
Kto by mal za Európu hovoriť s Putinom? Európskym vyjednávačom určite nemôže byť Gerhard Schröder. Diskvalifikuje ho nielen to, že ho navrhol Putin, ale aj prečo ho navrhol. Schröderova politika ako nemeckého kancelára z SPD v rokoch 1998 až 2005 bola výrazne proruská. Posilnila energetickú závislosť Nemecka od ruského plynu, po odchode z politiky bol jedným z prominentných lobistov za ruské energetické záujmy. K tomu pripočítajme osobné priateľstvo s Putinom a fakt, že Schröder je, aj na domácej pôde, politický "has-been". Nemala by to byť ani Angela Merkel. Ustupovanie Putinovi bolo jednou z jej najväčších politických chýb. Nechala sa oklamať v rokoch 2014 a 2015, keď Rusi obsadili Krym a východ Ukrajiny. Ešte na sklonku svojej kariéry, v októbri 2021, vyzývala európskych lídrov, aby vytvorili pravidelný diplomatický formát medzi Európskou úniou a Ruskom. Putin sa v tom čase pripravoval na útok na Ukrajinu, o štyri mesiace s ním začal. Angela Merkel patrí medzi tých európskych politikov, ktorých chybný úsudok a nesprávna politika uľahčili Putinovi prípravu na agresiu proti Ukrajine a (zatiaľ nepriamo) aj Európskej únii. V akýchkoľvek rokovaniach nemôžu Európu zastupovať politici, ktorí sa nechali Moskvou kúpiť (Schröder), či vodiť za nos (Merkel). Nech to bude ktokoľvek, mal by reprezentovať postoje krajín, ktoré dnes investujú do spoločnej obrany, pomáhajú Kyjevu odrážať ruskú agresiu a podporujú jeho integráciu do európskych hospodárskych, politických a bezpečnostných štruktúr. Pretože takáto integrácia je najlepšou obranou proti imperiálnym plánom Moskvy. Kedy hovoriť s Putinom? Putin nemá záujem rokovať o mieri. Samozrejme, rád by rokoval o ukrajinskej kapitulácii, aby politicky dosiahol to, na čo sa vojensky nezmôže. Možno by si rád vybral oddychový čas. Ale o žiaden spravodlivý, stabilný mier mu nejde. V podstate len naťahuje čas a dúfa, že spojencov Ukrajiny unaví skôr, ako sa Rusko úplne vyčerpá. Pri Spojených štátoch mu to s Trumpom čiastočne vyšlo, v Európe sa spolieha na vnútornú nejednotnosť, živenú (aj) ruskými hybridnými operáciami. Európa by mala byť pripravená na rokovania s Ruskom. Mala by mať jasne definované pozície a záujmy. Môže dokonca vybrať aj hlavného vyjednávača. No skutočný čas na rozhovory nastane až vtedy, keď bude Putin pripravený hovoriť o podstatných veciach. Nie diktovať, nanucovať ruské imperialistické nezmysly, či kupovať si čas na obnovenie útokov. O čom hovoriť s Putinom? To je najpodstatnejšia otázka, od odpovede na ňu sa odvíjajú aj dve predchádzajúce. Keď nastane správny čas, európsky zástupca by mal presadzovať v prvom rade minimalizovanie hrozby novej ruskej agresie. V tom sa nedá spoľahnúť na memorandá, dohody, ani vťahovanie Ruska do hospodárskej spolupráce – z naivity nás, dúfajme, vyliečil február 2022. Ak v Rusku neprebehnú zásadné vnútorné zmeny, ruské záruky majú len takú váhu, ako presvedčivá je sila, ktorú Moskvu odstraší od ich porušenia. Najdôležitejšou garanciou je integrácia Ukrajiny do európskych štruktúr. Nie je to len členstvo v Európskej únii: nová obranná architektúra Európy vzniká v širšom rámci, ktorého súčasťou sú aj Spojené kráľovstvo či Nórsko. Nech už túto štruktúru nazveme akokoľvek, pokojne aj „európske NATO“, Ukrajina má byť jej pevnou súčasťou. Našim záujmom je tiež vytlačiť Rusko z oblastí, kde svojou vojenskou prítomnosťou udržiava latentný konflikt a ohrozuje európsku bezpečnosť. Popri nelegálne okupovaných oblastiach Ukrajiny je to moldavské Podnestersko, časti Gruzínska, aj zostávajúce ruské vojenské základne v Arménsku. Vinníkom krvavej vojny na Ukrajine je Putinov režim. Je v našom záujme, aby za zločiny a spôsobené škody niesol zodpovednosť. Minimálne vo forme finančných kompenzácií, ktoré budú použité na povojnovú obnovu krajiny. Zaplatiť ich môžu napríklad ruské aktíva zmrazené v Európe. Na čo nezabúdať Na seriózne mierové rokovania Putina a jeho okolie nepresvedčí poklonkovanie, ani ústupky. Urobia to len obavy, že cena za pokračovanie vojny môže byť privysoká. Najúčinnejším spôsobom, ako pritlačiť na Moskvu, je efektívne pomáhať Ukrajine – poskytovaním výzbroje, politickej podpory, aj finančne. A popri tom hľadať spôsoby, ako ďalej sprísňovať hospodárske sankcie proti Rusku a zaplátať diery, ktorými ich dokáže obchádzať.
