Keď európski lídri minulý rok telefonovali s Donaldom Trumpom, aby prediskutovali jeho summit s Vladimirom Putinom na Aljaške, EÚ zastupovala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen. Keď chce niekto zo svetových lídrov hovoriť s najvyššími predstaviteľmi Európy, spravidla sa ozve Emmanuelovi Macronovi, Friedrichovi Merzovi alebo Giorgii Meloni.
Článok pokračuje pod video reklamou
Európska únia má pritom aj diplomatický orgán zodpovedajúci „ministerstvu zahraničných vecí“. Ide o Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (EEAS), na čele ktorej stojí bývalá estónska premiérka Kaja Kallas, ktorej úlohou je koordinovať a vyjadrovať zahraničnú politiku Únie.V posledných rokoch však EÚ otriasli udalosti ako vojna na Ukrajine, návrat nepredvídateľného Donalda Trumpa a jeho vojna v Iráne a mnohí spochybňujú, či je EEAS schopná účinne koordinovať reakcie.V rámci Európskej únie sa teda otvára otázka, kto má v skutočnosti riadiť jej zahraničnú politiku.Financial Times nedávno priniesol správu o tom, že Francúzsko a Nemecko diskutujú o návrhoch na radikálnu reformu diplomatickej služby. „Je jasné, že [EEAS] nefunguje tak, ako by v dnešnom svete mala. Je dysfunkčná,“ cituje denník jedného z úradníkov. „Problém je štrukturálny, a preto je potrebné túto štruktúru prebudovať.“Možnosti zahŕňajú odobratie právomocí Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a ich vrátenie Európskej komisii a členským štátom. Ďalšie médiá, ktoré do dokumentu nahliadli, pripomínajú, že navrhoval viacero možností na posilnenie efektivity európskej diplomacie a ďalšou možnosťou bolo posilnenie samotnej pozície vysokej predstaviteľky pre zahraničnú politiku.Kaja Kallas v reakcii uviedla, že diskusiu o reforme víta. Za skrytou vojnou medzi von der Leyenovou a Kallasovou sa v skutočnosti skrývajú rastúce obavy európskych štátov z toho, že inštitúcie vytvorené pre éru konsenzu nie sú pripravené na svet konfrontácie medzi veľmocami, konštatuje denník El País.
